Keď je múdre utiecť

DNEŠNÝ svet sa často vyznačuje duchom predstieranej odvahy a konfrontácie alebo pokušeniami. Človek, ktorý v nejakej situácii utečie, považuje sa všeobecne za slabého alebo za zbabelého. Môže sa dokonca stať predmetom posmechu.

Biblia však objasňuje, že sú chvíle, keď je útek prejavom múdrosti i odvahy. Ježiš Kristus to potvrdil, keď skôr ako vyslal svojich učeníkov do služby, povedal: „Ak vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do iného.“ ​(Matúš 10:23) Áno, Ježišovi učeníci sa mali snažiť uniknúť pred svojimi prenasledovateľmi. Nemali viesť nič také ako križiacku vojnu ani snažiť sa obrátiť iných na kresťanstvo násilím. Prinášali posolstvo pokoja. (Matúš 10:11–14; Skutky 10:34–37) A tak nemali pripustiť, aby vzbĺkli hnevom, ale mali radšej utiecť, vzdialiť sa od zdroja provokácií. Tak si mohli zachovať dobré svedomie a drahocenný vzťah k Jehovovi. — 2. Korinťanom 4:1, 2.

V biblickej knihe Príslovia je opačný príklad. Píše sa tam o mladom mužovi, ktorý neutiekol, keď bol vystavený pokušeniu, ale išiel za prostitútkou „ako býk, ktorý prichádza na porážku“. A čo bolo výsledkom? Nešťastie, lebo podľahol pokušeniu, v ktorom išlo o samotnú jeho dušu. — Príslovia 7:5–8, 21–23.

Čo keby si bol niekedy vystavený pokušeniu dopustiť sa sexuálnej nemravnosti alebo by si stál pred nejakým iným nebezpečenstvom? Podľa Božieho Slova by mohlo byť vhodné utiecť, okamžite sa z toho miesta vzdialiť. — Príslovia 4:14, 15; 1. Korinťanom 6:18; 2. Timotejovi 2:22.