Človek nie je nikdy príliš starý na to, aby sa učil

XENIJA sa narodila v roku 1897. Mala tri dcéry, syna, 15 vnúčat a 25 pravnúčat. Celý život konala tak, ako ju naučili rodičia. Hoci z Abcházska, ktoré sa nachádza medzi Čiernym morom a Kaukazom a ktoré bolo rozorvané vojnou, musela odísť do Moskvy ako utečenka, celkovo bola so svojím životom spokojná, zvlášť so svojou zdedenou vierou, ako ju nazývala.

V roku 1993 sa Xenijina dcéra Meri stala jednou z Jehovových svedkov. Meri začala Xeniji hovoriť o Jehovovi Bohu a o Biblii, ale Xenija nechcela počúvať. Stále dcére hovorila: „Je príliš neskoro, aby som sa učila niečo nové.“

Jej dcéra Meri, vnukova manželka Londa i pravnučky Nana a Zaza, ktoré sa všetky stali Jehovovými svedkyňami, jej napriek tomu ďalej hovorili o Biblii. Jedného večera v roku 1999 Xeniji prečítali biblický text, ktorý sa dotkol jej srdca. Boli to podnetné slová, ktoré Ježiš povedal svojim verným apoštolom pri zavádzaní Pánovej večere. (Lukáš 22:19, 20) V ten večer sa Xenija vo veku 102 rokov rozhodla, že začne študovať Bibliu.

„Po 102 rokoch života,“ hovorí Xenija, „som konečne pochopila, aký je zmysel života. Teraz si uvedomujem, že nie je nič lepšie než slúžiť nášmu úžasnému, milujúcemu Bohu, Jehovovi. Stále som ešte čulá a zdravá. Dokážem čítať bez okuliarov a aktívne udržiavam vzťahy so svojou rodinou.“

Dňa 5. novembra 2000 sa Xenija dala pokrstiť. Hovorí: „Teraz svoj život dávam Jehovovi, aby som mu s láskou slúžila. Rozširujem časopisy a traktáty tak, že sedím na autobusovej zastávke blízko môjho domu. Často ma prichádzajú navštíviť príbuzní a ja sa s nimi radostne delím o pravdu o Jehovovi.“

Xenija sa teší na deň, keď ‚sa jej telo stane sviežejším ako za mlada a keď sa vráti do dní svojej mladistvej sily‘. (Jób 33:25) Ak sa vyše storočný človek necíti príliš starý na to, aby sa z Biblie učil o tom, aký je zmysel života, ako sa na to pozeráte vy?