Keď mlčať znamená súhlasiť

KNIHA Betrayal—German Churches and the Holocaust (Zrada — nemecké cirkvi a holokaust) poctivo rozoberá úlohu náboženstva za nacizmu. „Bolo bežné, že kresťania podporovali tento režim,“ uvádza sa v tejto knihe, „a drvivá väčšina vôbec neprotestovala proti prenasledovaniu Židov. Mlčanie v tomto prípade hovorí hlasno.“

Čo na nacizme priťahovalo ľudí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu? Mnohí, ako vysvetľuje táto kniha, boli zvedení Hitlerovým „prístupom k nemeckej spoločnosti — jeho snahou zaviesť zákon a poriadok“. Píše sa tam: „[Hitler] sa staval proti pornografii, prostitúcii, potratom, homosexualite a ‚obscénnosti‘ v modernom umení a udeľoval bronzové, strieborné a zlaté medaily ženám, ktoré porodili štyri, šesť a osem detí, aby ich tak povzbudil zotrvať v ich tradičnej úlohe v domácnosti. Vďaka tomuto dovolávaniu sa tradičných hodnôt a vďaka vojenskému nacionalizmu, ktorý Hitler predkladal ako reakciu na pokorenie národa Versailleskou zmluvou, bol národný socializmus príťažlivý pre mnohých — dokonca pre väčšinu — kresťanov v Nemecku.“

Jedna skupina však zaujala úplne iný postoj. „Jehovovi svedkovia,“ uvádza kniha Betrayal, „odmietali mať účasť na násilí a na použití vojenskej sily.“ To nevyhnutne viedlo k zúrivým útokom na túto malú skupinu a mnohí z jej členov boli poslaní do koncentračných táborov. Ale ostatní, ktorí o sebe tvrdili, že sú nasledovníkmi Krista, neprotestovali. V knihe sa ďalej píše: „Katolíci a protestanti prejavovali voči Jehovovým svedkom vo všeobecnosti skôr nepriateľstvo ako súcit a zastávali skôr Hitlerove nemilosrdné zásady než pacifistické hodnoty svedkov.“ Ich mlčanie za nacistického režimu nepochybne prispelo k zlému zaobchádzaniu so svedkami.

Hoci angažovanosť cirkví v nacistickej politike zostáva ďalej predmetom vášnivých polemík, kniha Betrayal nazýva Jehovových svedkov „náboženskou skupinou, ktorá odmietla vyjadrovať tomuto režimu podporu alebo s ním spolupracovať“.