Zbožná múdrosť — ako sa prejavuje?

„MÚDROSŤOU chudobného [sa] opovrhuje, a jeho slová sa nepočúvajú.“ Týmito slovami múdry kráľ Šalamún zakončil príbeh o chudobnom, ale múdrom mužovi, ktorý zachránil celé mesto pred zničením. Žiaľ, napriek tomu „nikto si na toho chudobného muža nespomenul“. — Kazateľ 9:14–16.

Ľudia majú sklon dívať sa zvrchu na nemajetných, i keď vykonali ušľachtilé skutky. Tak to bolo aj v prípade Ježiša. Izaiáš o ňom prorokoval: „Bol opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali, muž určený na bolesti a na to, aby sa zoznámil s chorobou.“ ​(Izaiáš 53:3) Niektorí Ježišom opovrhovali len preto, že nemal také popredné postavenie ako významní vodcovia tej doby. Predsa však mal múdrosť, ktorá bola oveľa väčšia ako múdrosť ktoréhokoľvek hriešneho človeka. Ľudia z Ježišovho domovského mesta odmietli uznať, že tento „tesárov syn“ má takú múdrosť a vykonáva také mocné skutky. To však bola vážna chyba, lebo správa ďalej hovorí, že Ježiš „[tam] neurobil... mnoho mocných skutkov pre ich nedostatok viery“. Aká strata pre týchto ľudí! — Matúš 13:54–58.

Neurobme rovnakú chybu. „Múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami,“ povedal Ježiš. Ľudia, ktorí konajú Božie dielo a oznamujú nebeskú múdrosť, nevynikajú spoločenským postavením, ale ‚znamenitým ovocím‘, ktoré prinášajú — svojou vierou a skutkami založenými na Biblii. — Matúš 7:18–20; 11:19.