Rešpekt pred autoritou — prečo chýba?

„Neposlušnosť voči ustanovenej autorite, náboženskej i svetskej, spoločenskej i politickej, ako celosvetový jav môže byť jedného dňa považovaná za typický znak tohto desaťročia.“

OD ŠESŤDESIATYCH rokov, od toho desaťročia, o ktorom hovorila historička a filozofka Hannah Arendtová citovaná vyššie, uplynulo už veľa rokov. Dnes je trend neúcty voči autorite silnejší než kedykoľvek predtým.

Napríklad nedávna správa v londýnskych novinách The Times hovorí: „Niektorí rodičia odmietajú uznať autoritu učiteľa nad ich dieťaťom, a keď sa učiteľ snaží disciplinovať ich dieťa, sťažujú sa.“ Keď sú deti v škole pokarhané, často sa tam objavia rodičia, a nielenže sa učiteľom vyhrážajú, ale na nich aj útočia.

Hovorca Národného združenia riaditeľov škôl v Británii podľa jedného zdroja povedal: „Verejnosť radšej hovorí: ‚Mám svoje práva,‘ ako: ‚Mám svoje povinnosti.‘“ Rodičia nielenže nevštepujú svojim deťom zdravý rešpekt pred autoritou, ale niektorí svoje ratolesti ani vôbec neusmerňujú — a nedovolia ani druhým, aby to robili. Deti, ktoré sa dožadujú svojich „práv“, majú dovolené pohŕdať autoritou rodičov i učiteľov, a predvídateľný výsledok — „nová generácia bez akejkoľvek úcty k autorite a s nejasnou predstavou o tom, čo je správne a čo nie,“ píše žurnalistka Margarette Driscollová.

Časopis Time v článku „Stratená generácia“ poukázal na rozčarovanie mnohých mladých v Rusku, keď citoval jedného populárneho rapového speváka, ktorý povedal: „Ako môže niekto, kto sa narodil v tomto svete, kde nič netrvá dlho a nič nie je spravodlivé, dôverovať spoločnosti?“ Sociológ Michail Topalov tento názor potvrdil: „Tieto deti nie sú hlúpe. Videli, ako ich rodičov štát podviedol, videli, ako prišli o úspory a o prácu. Môžeme očakávať, že si budú vážiť autoritu?“

Bolo by však nesprávne prísť k záveru, že nedôvera k autorite je príznačná len pre mladšiu generáciu. Dnes sa ľudia každého veku pozerajú na všetky druhy autority s nedôverou, dokonca s pohŕdaním. Znamená to, že žiadnej autorite nemožno dôverovať? Podľa definície autorita je „moc alebo právo ovládať, posudzovať či zakazovať činnosť druhých“. Ak je teda autorita uplatňovaná správne, môže byť silou vedúcou k dobru. Môže priniesť úžitok jednotlivcom i spoločnosti. Nasledujúci článok ukáže ako.