Keď ‚vietor veje v protismere‘

Marek, pisateľ jedného evanjelia, opisuje skutočnú príhodu Ježišových učeníkov, ktorí sa raz snažili na člne preplaviť cez Galilejské more. Hovorí, že sa namáhali „pri veslovaní, lebo vial v protismere vietor“. Ježiš, ktorý bol na brehu, videl ich zlú situáciu a zázračne k nim prišiel po mori. Keď vstúpil k nim do člna, vietor stíchol. — Marek 6:48–51.

Ten istý biblický pisateľ opísal aj jednu skoršiu situáciu, pri ktorej ‚sa strhla prudká víchrica‘. Vtedy Ježiš „pokáral vietor... a vietor stíchol a nastal veľký pokoj“. — Marek 4:37–39.

Hoci dnes nemáme výsadu byť svedkami takých zázračných udalostí, môžeme sa z nich veľa naučiť. Ako nedokonalí ľudia žijúci v nebezpečných časoch nie sme imúnni voči nepriaznivým vetrom zlých životných okolností. (2. Timotejovi 3:1–5) Niekedy môžeme mať pocit, že tieseň spojená s osobnými ťažkosťami dosahuje intenzitu víchrice. Ale je niečo, čo nám môže priniesť úľavu! Ježiš pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ — Matúš 11:28.

I keď sa zdá, že ‚vetry vejú proti nám‘, môžeme zažiť „veľký pokoj“ srdca. Ako? Tak, že budeme dôverovať nezlyhávajúcim sľubom Jehovu Boha. — Porovnaj Izaiáša 55:9–11; Filipanom 4:5–7.