Otázky čitateľov

Aký názor majú Jehovovi svedkovia na hlasovanie a voľby?

V Biblii sú jasne uvedené zásady, ktoré Božím služobníkom umožňujú získať správny názor na tieto záležitosti. Zdá sa však, že neexistuje žiadna zásada, ktorá by hovorila proti hlasovaniu ako takému. Neexistuje napríklad žiaden dôvod, prečo by správna rada nemohla hlasovať, aby dospela k rozhodnutiu, ktoré ovplyvní jej korporáciu. Zbory Jehovových svedkov často rozhodujú o čase zhromaždení a o použití zborových peňažných prostriedkov tak, že hlasujú zdvihnutím ruky.

Ako je to však v prípade, keď ide o politické voľby? Je samozrejmé, že v niektorých demokratických krajinách až 50 percent obyvateľstva nepríde v deň volieb k volebným urnám. Jehovovi svedkovia nezasahujú druhým ľuďom do práva voliť ani nevedú žiadne kampane proti politickým voľbám. Majú v úcte vrchnosti, ktoré sú vo voľbách riadne zvolené, a spolupracujú s nimi. (Rimanom 13:1–7) Čo sa týka toho, či budú osobne voliť nejakého kandidáta vo voľbách, každý Jehovov svedok robí osobné rozhodnutie na základe biblicky školeného svedomia a pochopenia svojej zodpovednosti voči Bohu a voči štátu. (Matúš 22:21; 1. Petra 3:16) Pri takomto osobnom rozhodovaní zvažujú svedkovia viaceré činitele.

Po prvé, Ježiš Kristus o svojich nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14) Jehovovi svedkovia berú túto zásadu vážne. Keďže „nie sú časťou sveta“, sú v politických záležitostiach sveta neutrálni. — Ján 18:36.

Po druhé, apoštol Pavol o sebe hovoril, že je vo vzťahu k ľuďom svojej doby „vyslancom“ zastupujúcim Krista. (Efezanom 6:20; 2. Korinťanom 5:20) Jehovovi svedkovia veria, že Ježiš Kristus je dnes už vládnucim Kráľom Božieho nebeského Kráľovstva, a oni ako vyslanci to musia zvestovať národom. (Matúš 24:14; Zjavenie 11:15) Od vyslancov sa očakáva, že budú neutrálni a nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí krajín, do ktorých sú vyslaní. Jehovovi svedkovia ako zástupcovia Božieho nebeského Kráľovstva cítia podobný záväzok nezasahovať do politiky krajín, v ktorých žijú.

Tretím činiteľom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je to, že ľudia, ktorí sa zúčastňujú volieb kandidáta na nejaký úrad, môžu niesť spoluzodpovednosť za to, čo ten človek robí. (Porovnaj 1. Timotejovi 5:22.) Kresťania musia starostlivo zvážiť, či chcú vziať na seba takú zodpovednosť.

Po štvrté, Jehovovi svedkovia si veľmi vážia svoju kresťanskú jednotu. (Kolosanom 3:14) Keď sa náboženstvá zapájajú do politiky, často to medzi ich členmi vedie k rozdeleniu. Jehovovi svedkovia napodobňujú Ježiša Krista a vyhýbajú sa zapojeniu do politiky, a tak si zachovávajú kresťanskú jednotu. — Matúš 12:25; Ján 6:15; 18:36, 37.

Po piate a na záver, nezúčastnenosť na politike dáva Jehovovým svedkom voľnosť reči na to, aby mohli s dôležitým posolstvom o Kráľovstve pristupovať k ľuďom všetkých politických názorov. — Hebrejom 10:35.

Vzhľadom na uvedené biblické zásady Jehovovi svedkovia v mnohých krajinách robia osobné rozhodnutie nevoliť v politických voľbách a ich sloboda urobiť takéto rozhodnutie má podporu v zákone danej krajiny. Ale čo robiť vtedy, keď zákon vyžaduje od občanov, aby išli voliť? V takom prípade je každý svedok zodpovedný za to, aby urobil svedomité, biblicky podložené rozhodnutie, ako bude postupovať v takej situácii. Ak sa niekto rozhodne ísť do hlasovacej kabíny, je to jeho rozhodnutie. Čo tam urobí, zostane len medzi ním a Stvoriteľom.

Strážna veža z 15. novembra 1950 (angl.) na stranách 445 a 446 uviedla: „Ak cézar stanoví občanom povinnosť voliť... [svedkovia] môžu ísť do volebnej miestnosti a vojsť do hlasovacej kabíny. To je miesto, kde sa od nich vyžaduje, aby označili hlasovacie lístky alebo napísali, k čomu sa hlásia. Voliči robia so svojimi hlasovacími lístkami, čo chcú. Preto tu, v prítomnosti Boha, musia jeho svedkovia konať v súlade s jeho prikázaniami a podľa svojej viery. Nie je našou zodpovednosťou hovoriť im, čo majú urobiť s hlasovacími lístkami.“

Čo ak neveriaci manžel nejakej kresťanky trvá na tom, aby sa zúčastnila volieb? Nuž manželka je podriadená svojmu manželovi práve tak, ako sú kresťania podriadení nadriadeným vrchnostiam. (Efezanom 5:22; 1. Petra 2:13–17) Ak svojho manžela poslúchne a ide do hlasovacej kabíny, je to jej osobné rozhodnutie. Nikto by ju za to nemal kritizovať. — Porovnaj Rimanom 14:4.

Ako je to však v krajine, v ktorej nie je podľa zákona účasť vo voľbách povinná, ale voči tým, ktorí nejdú do hlasovacích kabín, sa iní správajú nepriateľsky — možno sú vystavení telesnému ohrozovaniu? Alebo čo ak sú ľudia, ktorí nejdú do hlasovacích kabín, nejako prísne trestaní, hoci podľa zákona nie sú povinní voliť? V týchto a v podobných situáciách musí kresťan urobiť svoje vlastné rozhodnutie. „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ — Galaťanom 6:5.

Možno sa nájdu ľudia, ktorí sa potkýnajú, keď počas volieb vo svojej krajine pozorujú, že niektorí Jehovovi svedkovia idú do hlasovacích kabín a iní nie. Možno povedia: ‚Jehovovi svedkovia nie sú jednotní.‘ Ľudia by si však mali uvedomiť, že v takýchto záležitostiach založených na svedomí každého jednotlivca musí každý kresťan urobiť pred Jehovovom Bohom svoje vlastné rozhodnutie. — Rimanom 14:12.

Nech urobia Jehovovi svedkovia v rôznych situáciách, pred ktorými stoja, akékoľvek osobné rozhodnutie, snažia sa zachovať si kresťanskú neutralitu a voľnosť reči. Spoliehajú sa na Jehovu Boha, že ich v každej situácii posilní, dá im múdrosť a pomôže im vyhnúť sa akýmkoľvek kompromisom v ich viere. Tak dávajú najavo dôveru v žalmistove slová: „Si môj skalný útes a moja pevnosť; a pre svoje meno ma povedieš a budeš sprevádzať.“ — Žalm 31:3.