Láska k tým, ktorí sú „príbuzní vo viere“
PRAVÍ kresťania majú medzi sebou vzťahy ako v rodine. Vlastne od prvého storočia nášho letopočtu o sebe hovoria ako o „bratoch“ a „sestrách“. (Marek 3:31–35; Filémonovi 1, 2) To nie sú iba slová; je to opis toho, ako sa Boží ctitelia pozerajú na seba navzájom. (Porovnaj 1. Jána 4:7, 8.) Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.
Takúto lásku bolo možné pozorovať v júli 1997, keď v Chile dlhotrvajúce sucho vystriedali prudké dažde a záplavy. Náhle mnohí potrebovali jedlo, oblečenie a ďalšie veci. Pri katastrofách sa Jehovovi svedkovia snažia dbať na Pavlovo nabádanie Galaťanom: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ — Galaťanom 6:10.
Preto sa Jehovovi svedkovia rýchlo zorganizovali, aby mohli zareagovať. Jedlo, oblečenie a ďalšie veci boli zhromažďované, triedené, balené a potom poslané do postihnutej oblasti. Deti dokonca darovali svoje hračky! Jedna sestra bola prekvapená, keď uvidela sálu Kráľovstva plnú poskytnutých vecí. „Zostala som ohromená, nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať,“ hovorí. „Práve to sme potrebovali.“
Potom časť tej istej oblasti, kde boli záplavy, neočakávane postihlo zemetrasenie. Mnoho domov bolo zničených. Bolo vytvorených viacero výborov núdzovej pomoci, aby bolo možné situáciu zvládnuť. Regionálne stavebné výbory, ktoré obyčajne riadia výstavbu miest na zhromažďovanie Jehovových svedkov, teraz prišli na pomoc a poskytli podporu. Aký bol výsledok? Jednoduché domy — ktoré navrhli a postavili bratia — boli darované tým, ktorí stratili domovy. Aj keď tieto domy boli provizórne, ostro kontrastovali s tými, ktoré boli postavené na pôžičku cez svetský výbor pomoci a ktoré nemali podlahu ani okná, a neboli ani vymaľované.
Niektorí bratia precestovali veľké vzdialenosti, aby mohli pomôcť. Predsedajúci jedného regionálneho stavebného výboru prešiel toto postihnuté územie za dva dni — hoci je pripútaný na invalidný vozík. Jeden nevidiaci brat zanietene pracoval, nosil trámy tesárovi, ktorý ich potom rezal na potrebnú veľkosť. Nepočujúci brat trámy zbieral a odnášal ich tam, kde boli potrebné.
Na mnohých pozorovateľov zapôsobila pomoc, ktorú poskytovali bratia. V jednom meste parkovalo policajné auto pri dome našej sestry, na ktorom sa robili opravy. Policajtov to zaujalo. Jeden z nich sa istého brata spýtal: „Kto sú títo pracovníci, ktorí sa zdajú takí šťastní, a koľko dostanú zaplatené?“ Brat vysvetlil, že to všetko sú dobrovoľníci. Jeden z policajtov povedal, že každý mesiac platí desiatky svojej cirkvi, a predsa ho jeho pastor ešte ani nenavštívil, odkedy tu bolo zemetrasenie. Na druhý deň sestre zavolal policajný dôstojník. Aj on pozoroval pracovníkov. Povedal, že naňho tak zapôsobil ich radostný duch, že bol v pokušení pridať sa k nim!
Program pomoci v Chile bol skutočne radostnou skúsenosťou pre dobrovoľníkov a vynikajúcim svedectvom pre pozorovateľov.