Viete rozoznať správne od nesprávneho?

„Sám som zabil asi 25 ľudí... Ten obraz sa mi vynára v mysli každú noc, každý deň. Mávam nočné mory... Stáva sa, že niekam idem a vidím tvár, ktorá mi pripomenie ľudí, ktorých som zabil. Vidím to živo, akoby sa to stalo dnes, práve teraz... Neviem sám sebe odpustiť to, čo som urobil.“ — V. S.

„Dostal som príkaz ísť tam a zničiť nepriateľa... Nezastavil som sa a neuvažoval som o mužoch, ženách a deťoch... Bol som toho názoru a ešte stále som, že som konal na pokyn a vykonával som príkazy, ktoré som dostal, a nemyslím si, že som tým urobil niečo zlé.“ — W. C.

DŇA 16. marca 1968 sa títo dvaja muži, ktorí boli citovaní, zúčastnili na tom, čo bolo neskôr posúdené ako ohavný vojnový zločin. Spolu s inými vojakmi vstúpili do malej vietnamskej dediny a zabili stovky civilistov — vrátane žien, detí a starcov. Ale všimnime si protichodné reakcie týchto dvoch vojakov. Prvého vojaka očividne trápi to, čo urobil. Ten druhý si myslí, že na svoje činy mal oprávnenie. Ako môžu dvaja ľudia reagovať tak odlišne na tú istú skúsenosť?

Odpoveď súvisí so svedomím — schopnosťou od Boha, ktorá nám pomáha pozrieť sa na seba poctivo a posúdiť svoje skutky a úmysly. Svedomie je naším vnútorným zmyslom pre to, čo je správne a nesprávne.

Niektorí ľudia sa pri rozhodovaní uspokoja s úslovím: „Rob, čo ti svedomie káže.“ Žiaľ, svedomie nie je vždy spoľahlivé. Áno, mnohí ľudia tolerovali, a dokonca spáchali hrozné zverstvá, a ich svedomie ich vôbec netrápilo. (Ján 16:2; Skutky 8:1) Ako kedysi poznamenal anglický románopisec Samuel Butler, „tým, ktorí si neželajú [svedomie] počuť, sa onedlho prestane ozývať“.

Môžete dôverovať svojmu svedomiu? Odpoveď do veľkej miery závisí od toho, nakoľko je vaše svedomie školené. Tým sa bude zaoberať ďalší článok.

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Hore, výjav z vojny: U.S. Signal Corps photo