Dielo, ktoré „nemôže nevzbudzovať úctu“

APOŠTOL Peter nabádal spolukresťanov: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ (1. Petra 2:12) Jehovovi svedkovia v Taliansku si takéto znamenité správanie pred očami verejnosti udržujú už mnoho rokov. V duchu Ježišovho pokynu „zvestovať zo striech domov“ vykonávajú celú svoju kresťanskú činnosť otvorene pred zrakom verejnosti. (Matúš 10:27; Ján 18:20) Preto keď istý taliansky advokát a jeden kňaz uverejnili obvinenia, že Jehovovi svedkovia sú „pseudonáboženskou sektou“, a zaradili ich medzi „tajné spolky, ktoré zvádzajú ľudí“, svedkovia sa rozhodli podať žalobu za ohováračské výroky.

Pri prvom procese súd rozhodol, že advokát a kňaz neporušili nijaký zákon. Avšak 17. júla 1997 benátsky Odvolací súd zrušil pôvodné súdne rozhodnutie, keď uznal oboch obžalovaných za vinných. Odvolací súd vyhlásil: „Obidva sporné uverejnené články obsahujú vyjadrenia a výrazy, ktoré určite môžu poškodiť povesť stúpencov náboženstva ‚Jehovových svedkov‘. Zdá sa, že zrejmým účelom týchto článkov je vystaviť stúpencov [Jehovových svedkov] verejnému pohŕdaniu.“ Súd vyhlásil, že články „nie sú zákonným uplatnením práva na zverejňovanie informácií a na kritiku“. Súd týchto dvoch ohováračov pokutoval a dal im príkaz na zaplatenie všetkých súdnych trov vrátane všetkých výdavkov, ktoré mali svedkovia v súvislosti s právnymi úkonmi v oboch prípadoch.

Benátsky Odvolací súd vo svojom písomnom rozsudku poznamenal: „Len vyváženým presadzovaním a ochranou všetkých práv zaručených [talianskou] Ústavou je možné zabrániť prejavom neznášanlivosti a náboženského fanatizmu.“ Toto rozhodnutie uznáva, že činnosť Jehovových svedkov nie je ani tajná, ani pseudonáboženská. „Zaradenie svedkov medzi tajné spolky,“ poznamenal súd, „nerešpektuje ani kritérium historickej pravdy, lebo toto náboženstvo sa vyznáva v mnohých mestách a rozšírená činnosť obracania na vieru, ktorú jeho členovia vykonávajú zvlášť v nedeľu a počas iných sviatkov, je dobre známa a nemôže nevzbudzovať úctu pre vynakladané úsilie bez ohľadu na to, čo si azda človek myslí o náukách, ktoré kážu.“ Takto doterajšie horlivé kázanie a príkladné správanie Jehovových svedkov v Taliansku pomohlo rozptýliť zaujatosť proti nim. — Matúš 5:14–16; 1. Petra 2:15.