Tvoja reč — bodá, alebo uzdravuje?

V TÝCHTO náročných časoch sotva prekvapuje, že mnohí ľudia majú „zlomené srdcia“ a sú „zdrvení na duchu“. (Žalm 34:18) A tak, ako to povedal apoštol Pavol, je stále potrebné ‚hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami‘ a ‚podopierať slabých‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Ale čo ak nás náš blížny urazí alebo nám urobí niečo skutočne zlé? V takej situácii sa azda cítime oprávnení jednoducho toho človeka pokarhať. Ale namieste je opatrnosť. Aj keď je rada správna, môže byť škodlivá, ak je podaná drsne. Príslovia 12:18 hovoria: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom.“

Preto keď sa rozhodneme poskytnúť usmernenie alebo urovnať nedorozumenie, je veľmi dôležité pamätať na druhú časť Prísloví 12:18: „Jazyk múdrych je uzdravením.“ Vždy sa pýtaj sám seba: ‚Ak by som ja potreboval usmernenie, ako by som chcel, aby sa so mnou zaobchádzalo?‘ Väčšina z nás je vnímavejšia na povzbudenie než na kritiku. Buď teda štedrý v chválení. To dá priestupníkovi často podnet na nápravu a je pravdepodobnejšie, že bude vďačný za nejakú poskytnutú pomoc.

Aké dôležité je vždy zjemňovať slová miernosťou! Uzdravujúce slová zanechajú v poslucháčovi taký pocit, aký mal žalmista, ktorý napísal: „Keby ma udrel spravodlivý, bola by to milujúca láskavosť; a keby ma pokarhal, bol by to olej na hlavu, ktorý by moja hlava nechcela odmietnuť.“ — Žalm 141:5.