Učiť sa z minulých chýb

Mravné zákony nášho Stvoriteľa sú večné a nemenné. Preto aj dnes platí zásada, ktorá sa nachádza v Galaťanom 6:7: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ Pravda, jednotlivec môže popierať svoju zodpovednosť pred Bohom, ale toto božské pravidlo zostáva nemenné. Napokon, žiaden človek nie je oslobodený od následkov svojich skutkov.

A čo človek, ktorý žije svojvoľným životom a potom, keď sa stane Božím služobníkom, sa zmení? Možno musí stále niesť následky svojho predošlého spôsobu života. To však neznamená, že mu Boh neodpustil. Cudzoložný pomer kráľa Dávida s Bat-šebou vniesol do Dávidovho života veľa nešťastia. Nemohol mu uniknúť. Ale on sa kajal a Boh mu naozaj odpustil. — 2. Samuelova 12:13–19; 13:1–31.

Cítili Ste niekedy skľúčenosť, keď ste znášali následky chýb, ktoré ste urobili? Ak sa na pocit ľútosti pozeráme správne, môže nám slúžiť ako pripomienka, že máme ‚dávať pozor, aby sme sa neobrátili k tomu, čo škodí‘. (Jób 36:21) Áno, pocit ľútosti nám môže pomôcť vyhnúť sa opakovaniu zla. A čo je ešte lepšie, Dávid využil skúsenosť získanú z hriechu, ktorého sa dopustil, nielen na svoj úžitok, ale aj na úžitok druhých. Povedal: „Ja budem vyučovať priestupníkov tvojim cestám, aby sa aj hriešnici rovno obrátili k tebe.“ — Žalm 51:13.

[Obrázky na strane 7]

Dávid sa poučil zo svojho hriechu s Bat-šebou