Túžite po spravodlivom svete?

DREVENÁ plachetnica s troma sťažňami a dvoma palubami sa blíži k pobrežiu, ktoré sa dnes nazýva Mys Cod (Massachusetts, USA). Posádka a 101 cestujúcich na palube je vyčerpaných z toho, že sú na mori už 66 dní. V snahe uniknúť náboženskému prenasledovaniu a ekonomickým ťažkostiam podnikli namáhavú cestu cez Atlantický oceán.

Keď 11. novembra 1620 cestujúci na plavidle Mayflower zbadali zem, oči im žiarili nádejou na nový začiatok. Z túžby položiť základ lepšieho sveta väčšina dospelých mužov cestujúcich na tejto lodi podpísala zmluvu Mayflower Compact. Odsúhlasili v nej ustanovenie „spravodlivých a nestranných zákonov“ na „všeobecné dobro kolónie“. Stal sa ich sen o svete, ktorý by bol mravne bezúhonný a čestný ku každému — o spravodlivom svete — skutočnosťou?

Hoci sa táto zmluva podpísaná na palube lode Mayflower pokladá za jeden z uholných kameňov amerického vládneho systému, nespravodlivosť je v Amerike práve taká bežná, ako aj na celom svete. Uvažujme napríklad o mužovi, ktorého postrelila polícia pri pokuse o únik, keď okradol a postrelil jedného majiteľa obchodu. Tento muž zažaloval políciu i mesto New York a v rámci urovnania sporu získal milióny dolárov.

Zamyslime sa nad iným príkladom. Keď študenti právnickej fakulty v Pasadene (Kalifornia) skladali advokátsku skúšku, jeden z nich dostal záchvat a odpadol. Dvaja študenti, ktorí boli najbližšie, až do príchodu zdravotníkov bez váhania vykonávali kardiopulmonálnu resuscitáciu. Títo študenti strávili 40 minút tým, že pomáhali tomuto človeku. Ale keď požiadali o náhradný čas na dokončenie skúšky, zodpovedný advokát im ho odmietol poskytnúť.

Je tu aj otázka trestu za kriminálnu činnosť. Ekonomický analytik Ed Rubenstein na to poukazuje slovami: „Väčšina zločinov sa nikdy nekončí zatknutím. Väčšina zatknutých nie je súdne stíhaná. Mnohí odsúdenci sú podmienečne prepustení. Predpokladaný trest je z hľadiska zločinca pravdepodobný, nie istý.“ Na základe údajov o vlámaniach Rubenstein prichádza k záveru, že potenciálny vlamač „unikne uväzneniu vo vyše 98 percentách prípadov“. Malé riziko potrestania vedie k väčšiemu počtu zločinov i obetí zločinov. — Kazateľ 8:11.

V mnohých krajinách bohatá menšina ďalej bohatne, zatiaľ čo chudobné masy čelia ekonomickej nespravodlivosti. K takejto nespravodlivosti dochádza vtedy, keď ľudia pre farbu pleti, etnický pôvod, jazyk, pohlavie či náboženstvo majú malú príležitosť zlepšiť svoju situáciu alebo sa čo len uživiť. Napríklad podľa novín The New York Times „sa takmer štvrť miliardy ľudí v južnej Ázii ovládanej hinduistami — z toho väčšina v Indii a v Nepále — narodí a zomrie ako nedotknuteľní“. Výsledkom toho je, že tieto milióny ľudí hubí chudoba, hlad a choroby. Nespravodlivosť ich v živote sprevádza od kolísky až po hrob.

A čo zdanlivé krivdy, ktoré človek nemôže ovplyvniť? Pomyslite si na deti, ktoré sa rodia s vrodenou chybou — slepé, retardované alebo zmrzačené. Vari by nejaká žena nemala pocit krivdy, keby jej dieťa prišlo na svet zmrzačené alebo mŕtve, zatiaľ čo ženy okolo nej by sa maznali so svojimi zdravými dojčatami?

Žiaľ, nespravodlivosť sa rozmáha a rovnako i jej následky — nesmierne utrpenie a nedostatok pokoja, radosti a spokojnosti. Mnohí ľudia pobúrení nespravodlivosťou, ktorej sú svedkami alebo ktorú zažívajú, sa uchyľujú k násiliu a tým iba zväčšujú ľudské utrpenie. Väčšina vojen bola vedená z pocitu nespravodlivosti.

Prečo sa človeku nepodarilo nastoliť spravodlivý svet? Je taký svet iba snom?

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Corbis-Bettmann

[Obrázok na strane 4]

Podpísanie zmluvy Mayflower Compact

[Prameň ilustrácie]

Corbis-Bettmann