Prejavovanie lásky tým, ktorí sú v núdzi

KRESŤANIA majú povinnosť aj výsadu prejavovať lásku svojim bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi. (1. Jána 3:17, 18) Apoštol Pavol napísal: „Robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ (Galaťanom 6:10) Jeden brat, ktorý slúži Jehovovi už takmer 40 rokov, nedávno pocítil lásku kresťanského bratstva, keď bola jeho manželka chorá a keď potom zomrela. Píše:

„Keďže som sa staral doma o svoju manželku, keď bola chorá, nemohol som pracovať v svetskom zamestnaní takmer dva mesiace. Akou úľavou pre mňa bolo, keď nám priatelia zo zboru ochotne prišli na pomoc! Z desiatok peňažných darov — ‚na pomoc v mimoriadnych výdavkoch‘, ako uvádzali priložené kartičky — sme mohli splácať pôžičku, zaplatiť poplatky a iné výdavky.

Dva týždne predtým ako manželka zomrela, k nám prišiel na povzbudzujúcu návštevu náš krajský dozorca. Ukázal nám aj diapozitívy, ktoré mal zbor vidieť koncom toho týždňa. Mohli sme počúvať priebeh zhromaždenia cez telefón — aj stretnutia pred zvestovateľskou službou, ktoré viedol krajský dozorca. Na jednom stretnutí vyzval všetkých prítomných, aby spoločne pozdravili moju manželku. A tak hoci bola fyzicky od nich odlúčená, nikdy sa necítila sama.

V priebehu hodiny po jej smrti prišli do môjho domu takmer všetci starší. Len v ten deň sa u mňa zastavilo vyše sto bratov a sestier. Pre všetkých sa ‚zázračne‘ objavilo na stole jedlo. Nedokážem ani vypočítať všetky tie dary, prejavy pochopenia, utešujúce slová a modlitby, ktoré boli za mňa prednesené. Aké boli posilňujúce! Nakoniec som musel bratov požiadať, aby mi už prestali poskytovať jedlo a pomoc pri upratovaní domu!

Kde inde mimo Jehovovej organizácie môžeme nájsť takéto nesebecké prejavy súcitu, záujmu a lásky? Väčšina ľudí dnes môže na jednej ruke spočítať, koľko má skutočných priateľov. Jehova nás požehnal veľkou, početnou rodinou duchovných bratov a sestier!“ — Marek 10:29, 30.