Ťažké časy pre zostarnutých ľudí

MAMA ONIJAN, ktorá má 68 rokov, žije vo väčšom západoafrickom meste. Keď bola mladšia, snívala o tom, že jeseň svojho života prežije v nerušenom odpočinku, obklopená svojimi deťmi a vnúčatami. Namiesto toho trávi dni predávaním studenej pitnej vody na tropickom slnku. To málo, čo zarobí, jej pomáha prežiť. Jej dvaja synovia žijú v inej krajine ďaleko odtiaľ. Bolo to dávno, čo jej poslali nejaké peniaze.

V minulosti si starších ľudí v Afrike veľmi vážili. Boli v úcte pre svoje skúsenosti a poznanie spolu s múdrosťou a súdnosťou, ktoré s tým často súvisia. Pomáhali pri výchove vnúčat. Mladší ľudia vyhľadávali ich rady a ich schválenie. Ľudia žili v súlade s biblickou radou: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca [alebo starej ženy] prejavíš ohľad.“ — 3. Mojžišova 19:32.

Časy sa zmenili. Chudoba, inflácia, nezamestnanosť a hromadné sťahovanie sa do miest ponechali mnohých zostarnutých ľudí odkázaných samých na seba. Riaditeľ organizácie HelpAge Kenya Camillus Were hovorí: „Tradícia, pokiaľ ide o podporu zostarnutých ľudí a starostlivosť o nich, stále viac slabne.“

Prirodzene, slabnutie rodinných pút nie je typické iba pre africké krajiny. Noviny Guardian Weekly o Japonsku píšu: „Oddanosť detí rodičom bývala základom japonského systému hodnôt, ktorý mu zanechal konfucianizmus, ale neprežila urbanizáciu a uvoľňovanie rodinných pút: dnes 85 percent Japoncov zomiera v nemocniciach alebo v domovoch pre starých ľudí.“

Nech je situácia akákoľvek, ľudia, ktorí sa naozaj chcú páčiť Bohu, usilujú sa ctiť si svojich rodičov. Dbajú na biblickú radu: „Cti svojho otca a svoju matku... aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.“ (Efezanom 6:2, 3) Hoci nie je vždy ľahké ctiť si zostarnutých rodičov a starať sa o nich, môže to priniesť bohatú odmenu.