Prečo je táto doba taká zlá?
KEĎ si sadnete, aby ste si prečítali noviny či pozreli televízne správy, alebo vypočuli správy v rozhlase, neočakávate vari, že budete počuť nejaké zlé správy? Pravdepodobne vás neprekvapí, keď sa dozviete, že naďalej zúri nejaká vojna, že je stále veľa násilných zločinov alebo že nejakú rozvojovú krajinu naďalej vyčerpáva hladomor.
Ak žijete v istej vzdialenosti od tých udalostí, pravdepodobne nepociťujete stále prílišnú tieseň z takých správ. Napokon, kto si môže dovoliť cítiť so všetkými trpiacimi masami ľudí? Veľmi ťažké je však zostať nepohnutí, keď sa dozvedáme, ako utrpenie postihuje konkrétnych ľudí. Inak povedané, čítať o vojne a uvažovať o štatistických údajoch o obetiach je jedna vec, a celkom iná vec je čítať o malom Adnanovi, deväťročnom bosnianskom chlapcovi, ktorého matka bola zabitá, keď ich dom zničila bomba. Iba o niekoľko mesiacov neskôr zastrelil ostreľovač Adnanovho otca, keď spolu išli po ulici. Sestra mu vykrvácala pred očami o niekoľko týždňov nato; stala sa obeťou delostreleckého granátu, ktorý dopadol na školský dvor. Lekári, ktorí liečili Adnana z traumy, zistili, že chlapec je otupený a neprejavuje žiadne city — ani len zvedavosť. Cez deň ho prepadával strach a pred očami sa mu zjavovali obrazy z minulosti; nočné mory ho úplne olúpili o pokojný spánok. Adnan nie je štatistika. Je to trpiace dieťa; nedokážeme s ním necítiť.
To isté platí aj pri ďalších neduhoch sveta. Jedna vec je čítať o hladomore, a niečo iné je vidieť obrázok päťročného dievčatka s nafúknutým bruškom a končatinami vychudnutými na kosť — ledva ešte žijúcej obete hladovania. Jedna vec je čítať štatistiku zločinnosti, a niečo celkom iné je dozvedieť sa o tom, ako istú starú vdovu brutálne zbili, olúpili a znásilnili. Jedna vec je čítať o úpadku rodiny, a celkom iná vec je dozvedieť sa, že istá matka úmyselne nechávala vlastné dieťa hladovať a zlomyseľne ho týrala.
Čítať o takých veciach je bolestné. Ale o čo horšie je, keď niektorá z týchto celosvetových pohrôm postihne priamo nás! Keď ste sami sužovaní zlom, celkový obraz predkladaný v správach zo sveta sa môže stať zdrvujúcim. Stáť tvárou v tvár skutočnosti, že utrpenie následkom zločinov, vojen, hladomorov a chorôb vzrastá v takej miere, aká nemá v ľudských dejinách obdobu, je desivé. Účinky stretnutia s realitou tohto 20. storočia môžu byť naozaj hlboké — bežná je zmätenosť, strach a depresia.
Ľudia mnohých náboženstiev hľadajú odpovede na znepokojivé otázky, ako napríklad: Prečo je situácia taká zlá? Kam ľudstvo smeruje?
Je smutné, že náboženstvá dnes málokedy poskytujú uspokojivé odpovede. Keď ste zbadali otázku na titulnej strane tohto časopisu, možno ste zareagovali skepticky, a je to pochopiteľné. Fundamentalistické náboženstvá sa často snažia vyčítať z Biblie niečo, čo Biblia jednoducho neobsahuje — presný deň a hodinu zániku tohto sveta. (Pozri Matúša 24:36.) Vydavatelia tohto časopisu dávajú prednosť vyjadreniam samotnej Biblie. Budete možno prekvapení, keď sa dozviete, že biblický rozbor posledných dní je faktický a rozumný. Navyše, Biblia nielen vysvetľuje, prečo je situácia taká zlá, ale aj poskytuje nádej do budúcnosti — nádej, ktorá je naozaj utešujúca. Povzbudzujeme vás, aby ste pouvažovali o nasledujúcich článkoch a presvedčili sa, že je to tak.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Jobard/Sipa Press