Sú všetky božským zjavením?

MOHOL by byť Boží duch, ktorý inšpiroval Svätú Bibliu, zodpovedný aj za ďalšie knihy, ktoré niektorí považujú za sväté? (2. Timotejovi 3:16) Táto otázka bola nastolená v talianskom jezuitskom denníku (La Civiltà Cattolica), ktorý je vydávaný „pod dozorom [vatikánskeho] štátneho sekretariátu“, a preto ho v katolíckych kruhoch považujú za autoritu.

„Boh prostredníctvom pôsobenia Svätého Ducha rozptýlil semeno Slova aj do niektorých svätých kníh nežidovskej a nekresťanskej tradície,“ hovorí jezuitský denník. Jezuiti veria, že „sväté“ knihy, ako Avesta zoroastrizmu alebo konfuciánske Štyri knihy, neboli napísané „bez istého osobitného vplyvu Svätého Ducha, a preto sa v nich do istej miery nachádza ‚božské zjavenie‘“.

Článok to však objasnil. „Nie všetko, čo je v takýchto svätých knihách, je Božie slovo“, uvádza, a pripája, že tí, ktorí napísali tieto knihy, možno „trpeli vplyv polyteistického prostredia alebo filozofického okolia“, v ktorom žili a pracovali. Ako povedal Marco Politi, dopisovateľ talianskych novín La Repubblica a odborník na záležitosti Vatikánu, tento postoj „otvára predtým nepredstaviteľné možnosti vzťahov medzi katolíckou cirkvou a veľkými historickými náboženstvami“, čím pokračuje v duchu rôznych medzináboženských stretnutí spojených s modlitbami, aké bolo v roku 1986 v Assisi, ktoré podporoval najmä Ján Pavol II.

Jehova nie je Bohom neporiadku a zmätku. (1. Korinťanom 14:33) Teda nemôžeme oprávnene usúdiť, že by jeho svätý duch čiže činná sila inšpiroval čo i len časť nejakých kníh, ktoré nie sú v úplnom súlade s jeho Slovom, Bibliou. Namiesto podporovania ekumenického prístupu k rozličným „náboženským tradíciám“, kresťanský apoštol Pavol napísal, že je „jedna nádej... jeden Pán, jedna viera, jeden krst“. — Efezanom 4:4, 5.

Táto „jedna nádej“ závisí od viery v Ježiša Krista. Biblia vhodne hovorí: „V nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ (Skutky 4:12) Žiadna iná „svätá kniha“ sa o Ježišovi nevyjadruje ako o hlavnej postave v uskutočňovaní Božích predsavzatí. Len vtedy, keď uznávame Bibliu ako Božie Slovo, môže nás poučiť o láskyplnom opatrení na záchranu od Jehovu Boha. — Ján 17:3; 1. Tesaloničanom 2:13.