„Tak kde je váš kostol?“
JEHOVOVI SVEDKOVIA v Mozambiku často dostávajú túto otázku. Úprimne povedané, až donedávna bolo ťažké na ňu odpovedať. Bolo to preto, lebo až do roku 1991 neboli Jehovovi svedkovia v tejto krajine zákonne uznaní. A tak nebolo možné mať ľahko rozpoznateľné stále miesta uctievania.
Ale 19. februára 1994 sa táto situácia zmenila. V ten horúci, slnečný deň boli zasvätené prvé dve sály Kráľovstva, ktoré kedy boli v Mozambiku postavené. Na zasvätenie týchto znamenitých miest na zhromažďovanie v prístavnom meste Beira, ktoré leží asi v strede mozambického pobrežia, prišlo celkovo 602 osôb. Sály budú slúžiť potrebám troch zborov v tomto meste.
Celá stavba od položenia základov až po dokončenie budov si vyžiadala rok a dva mesiace namáhavej práce. Často prichádzalo 30 i viac dobrovoľných pracovníkov z neďalekého Zimbabwe, ktorí pracovali plece pri pleci s miestnymi svedkami. Všetci nemohli byť ubytovaní v misionárskom domove v Beire, ktorý slúžil ako operačná základňa, a preto niektorí počas víkendov a pri niekoľkých príležitostiach aj celé týždne táborili vonku okolo domova.
Pozemok sály Kráľovstva pre zbory Massamba a Munhava sa nachádza pri hlavnej ceste v Beire. „V jeden rušný deň, keď práca rýchlo napredovala a pokrok bol veľmi badateľný,“ poznamenal jeden misionár, „len-len že sme neboli svedkami dopravných nehôd, keď vodiči prechádzajúci okolo uprene hľadeli na sálu Kráľovstva, a pritom takmer zabudli, že sedia za volantom.“ Mnohí zastali, aby mohli pozorovať prácu, a mimoriadne na nich zapôsobilo, že ľudia rôznych rás pracujú spolu ako jeden muž.
S touto prácou súviselo veľmi mnoho plánovania a organizovania. Na rozdiel od mnohých iných stavieb v tejto časti sveta, v ktorej je nedostatok prostriedkov i materiálu, práca na týchto sálach Kráľovstva sa pre nedostatok materiálu nikdy nezastavila. Raz bolo potrebných 800 vriec cementu a na jedinom mieste, odkiaľ ho mohli dodať, nemali potrebné vrecia na cement. Bratia sa spojili s kanceláriou odbočky spoločnosti Watch Tower v hlavnom meste Maputo a vrecia boli poslané lietadlom, prinesené do cementárne a naplnené. Práca pokračovala bez prerušenia.
V inom prípade, pri montáži strešných väzníkov, sa pracovnej skupine minuli oceľové nosníky. Pre extrémny nedostatok bola oceľ predtým dovezená zo vzdialenosti 600 kilometrov! Jeden člen pracovnej skupiny pristúpil k mužovi, ktorý ich pozoroval, a opýtal sa ho, či nevie, kde by sa dala získať oceľ na dokončenie práce. Muž odpovedal: „Stojím tu už vyše hodiny a nemôže to byť náhoda. Jednoducho musím obdivovať prácu, ktorú konáte, a ducha tejto stavby. Mám práve takú oceľ, akú potrebujete, a bude mi potešením poskytnúť vám ju ako dar.“ Ukázalo sa, že je to dar v pravý čas.
Mnohí pozorovatelia boli zvedaví, ktorá veľká stavebná firma riadi túto stavbu. Pracovná skupina im, prirodzene, s veľkým potešením hovorila, že sú to Jehovovi svedkovia, ktorí dobrovoľne ponúkajú svoje služby. Čo najviac zapôsobilo na pozorovateľov? „Ste jednotný ľud,“ povedal jeden z nich. „Aj keď ste rôznych rás, pracujete spolu ako bratia.“ Výsledkom bolo to, že mnohí prišli požiadať o biblické štúdium. Malo to vplyv aj na zhromaždenia. Napríklad priemerná účasť na zhromaždeniach v zbore Manga prevyšuje počet svedkov viac než dvojnásobne.
Nové sály Kráľovstva sa naozaj ukázali ako veľké požehnanie pre miestnych svedkov. Väčšina z nich sa predtým stretávala na jednoduchých miestach so strechou z trávy alebo z niekoľkých kusov pocínovaného plechu, na dvore za domom alebo v malej izbe súkromného domu. Keď pršalo, často zmokli, a predsa verne chodili na zhromaždenia. Celé desaťročia to boli jediné „sály Kráľovstva“, aké svedkovia v Mozambiku poznali. Brat Caetano Gabriel, starší v zbore Massamba, vyhlásil: „Sme vďační našim bratom na celom svete, ktorí prispeli k uskutočneniu tohto projektu.“ Jeden mladý svedok si zaspomínal: „Keď sme boli v Caricu (v „táboroch na prevýchovu“, kde boli Jehovovi svedkovia držaní približne 12 rokov), hovorievali sme: ‚Budeme verne vytrvávať, a Jehova nás odmení.‘ Táto nová sála Kráľovstva je odmenou od Jehovu.“ Ich slová vyjadrujú hlbokú vďačnosť a odhodlanie chváliť Jehovu.
Mnohých mladých, ktorí sa podieľali na stavebných prácach, to naplnilo priekopníckym duchom a neskôr sa ujali pravidelnej priekopníckej služby. Keď sa mladá Isabel, pravidelná priekopníčka zo zboru Manga, deň pred zasvätením pozerala na bezchybne čistú sálu Kráľovstva, poznamenala: „Pre mňa je to najkrajšie miesto v meste Beira. Tou najväčšou radosťou pre mňa je byť tu.“ Misionár Adão Costa povedal, že miestne úrady veľmi dobre spolupracovali, keď povolili zvláštny postup pri dovoze, pretože si uvedomovali čestnosť svedkov. Potom dodal: „Hoci sme sa veľmi unavili, bolo radostné vidieť ovocie celej tejto práce na česť a slávu Jehovu.“
Kedykoľvek sa teraz niektorý priateľský obyvateľ mesta Beira pýta: „Tak kde je váš kostol?“, svedkovia ho nasmerujú k jednej z dvoch nových sál Kráľovstva a odpovedia asi takto: „Na medzinárodnej ceste Avenida Acordo de Lusaka, priamo oproti Policajnej stanici štvrtej eskadry.“ A potom pripoja jedno upresnenie: „Ibaže to nie je kostol. Je to sála Kráľovstva!“
[Mapa/obrázky na strane 20]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
AFRIKA
Mozambik
Beira
Maputo
[Prameň ilustrácie ]
Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.