Kto bude evanjelizovať?

NA STRETNUTÍ Svetovej rady cirkví asi pred 40 rokmi boli jej členovia nabádaní, aby „vzplanuli duchom evanjelizmu“ a aby učili svoje stáda „chodiť evanjelizovať“. O päť rokov neskôr katolícky duchovný John A. O’Brien písal o potrebe privádzať nových učeníkov „tak, že chodíme za nimi“, a nie iba „tak, že sedíme doma“. A v januári 1994 pápež Ján Pavol II. povedal, že „nie je čas hanbiť sa za Evanjelium, je čas kázať ho zo striech“.

Toto občasné volanie po evanjelistoch zjavne nenašlo počujúce uši. Jeden článok v austrálskych novinách Illawarra Mercury uviedol: „Poprední katolíci z južného pobrežia netúžia osvojiť si prístup Jehovových svedkov k svojej viere.“ Istý muž povedal, že evanjelizmus proste „nie je súčasťou katolíckej mentality“. Ďalší argumentoval: „Pre Cirkev je dobré propagovať samu seba, ale nie klopaním na dvere. Lepšie by to azda bolo cestou škôl alebo poštových schránok.“ Ba ani dekan jednej miestnej katedrály si nebol celkom istý, ako si vyložiť pápežove poznámky. „Budeme povzbudzovať ľudí, aby žili podľa evanjelia, ktoré poznajú,“ povedal. „Či to znamená klopať ľuďom na dvere, to je už iná vec.“ Dobre to zhŕňa titulok tohto novinového článku: „Katolíci nemienia rešpektovať pápežovu výzvu kázať.“

Napriek tomu, že takzvané kresťanstvo v otázke evanjelizovania zlyhalo, vyše päť miliónov Jehovových svedkov sa riadi Ježišovým príkazom, aby ‚išli a robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 28:19, 20; porovnaj Skutky 5:42.) Ich kazateľské dielo od dverí k dverám sa teraz koná vo vyše 230 krajinách. Posolstvo, ktoré prinášajú, je pozitívne a vyzdvihuje nádherné biblické sľuby do budúcnosti. Prečo sa s nimi neporozprávať, keď prídu nabudúce?