„Všetci patríme do tej istej rodiny“

V POSLEDNÝCH rokoch sa na celej zemi rozšírili náboženské predsudky a rasizmus. Etnické rozdiely roznietili zabíjanie, mučenie a ďalšie hanebné ukrutnosti. Podľa správy organizácie Amnesty International porušovanie ľudských práv prinútilo v roku 1994 vyše 23 miliónov ľudí na celom svete, aby utiekli zo svojich domovov.

Iba v Rwande bolo zavraždených asi 500 000 ľudí a viac ako 2 000 000 ďalších sa stalo utečencami, keď prepuklo násilie medzi Tutsiami a Hutuami. „Jehovovi svedkovia boli mimoriadne prenasledovaní,“ uvádzajú belgické noviny Le Soir, „za to, že odmietajú nosiť zbraň.“ Jehovovi svedkovia sa nezapájajú do ozbrojených konfliktov. Napriek tomu boli stovky svedkov zabité v čase násilia. To nám pripomína Ježišove slová adresované jeho učeníkom: ‚Keďže nie ste časťou sveta, svet vás nenávidí.‘ — Ján 15:19.

Jedna rodina svedkov — Eugène Ntabana, jeho manželka a dve deti — žila v hlavnom meste Kigali. Keď Eugène vysvetľoval svojim blížnym postoj kresťanskej neutrality, často hovoril o bugénvilei, popínavom viniči, ktorému sa darí v horúcom podnebí. — Matúš 22:21.

„Tu v Kigali,“ vysvetľoval Eugène, „bugénvilea vytvára červené, ružové a niekedy aj biele kvety. A predsa všetky patria do tej istej rodiny. Tak isto je to aj s ľuďmi. Aj keď sme azda odlišných rás, odlišnej farby pleti či etnického pôvodu, všetci patríme do tej istej rodiny, do rodiny ľudí.“

Je tragické, že napriek svojim mierumilovným povahám a neutrálnemu postoju bola rodina Ntabanovcov zavraždená krvilačným davom. Avšak zomreli vo vernosti. Môžeme mať istotu, že Jehova Boh splní svoj sľub daný takýmto ľuďom a oni budú vzkriesení, aby zdedili svet, kde už nebudú predsudky. (Skutky 24:15) Potom rodina Ntabanovcov a spolu s ňou ďalší „nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Žalm 37:11.