Otázky čitateľov

Správy za niektoré roky ukazujú, že počet tých, ktorí prijímajú symboly na Pamätnej slávnosti, trocha vzrástol. Naznačuje to azda, že mnohí noví sú pomazávaní svätým duchom?

Existuje dobrý dôvod veriť, že počet 144 000 pomazaných kresťanov bol už pred desaťročiami úplný.

V Skutkoch 2:1–4 čítame o prvých členoch tejto skupiny, ktorej počet je ohraničený: „V priebehu dňa sviatku Letníc boli všetci spolu na jednom mieste a náhle nastal z neba hluk, ako keď sa preženie silný závan, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, rozdelili sa a na každom z nich sa usadil jeden. Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali.“

Potom Jehova vybral ďalších a pomazal ich svojím svätým duchom. V prvých rokoch kresťanstva ich boli pripojené tisíce. Pri oslave Pamätnej slávnosti v súčasnosti rečník často upozorňuje na slová apoštola Pavla v liste Rimanom 8:15–17, v ktorých je zmienka, že pomazaní ‚dostávajú ducha prijatia za synov‘. Pavol dodal, že svätý duch, ktorého dostávajú, ‚svedčí s ich duchom, že sú Božie deti, spoludedičia s Kristom‘. Tí, ktorí naozaj majú toto duchovné pomazanie, to vedia s určitosťou. Nie je to iba číre prianie alebo odraz dajakého citového a nerealistického pohľadu na seba.

Usudzujeme, že toto nebeské povolávanie pokračovalo počas stáročí, hoci v takzvanom temnom stredoveku možno boli obdobia, keď bol počet pomazaných veľmi malý.a Keď bolo pred koncom minulého storočia obnovené pravé kresťanstvo, boli povolávaní a vyberaní ďalší. Ale zdá sa, že v polovici 30. rokov bol plný počet 144 000 v podstate dosiahnutý. A tak sa začala objavovať skupina lojálnych kresťanov s pozemskou nádejou. Ježiš takýchto kresťanov označil ako „iné ovce“, ktoré sa zjednocujú v uctievaní s pomazanými ako jedno schválené stádo. — Ján 10:14–16.

Skutočnosti za tie desaťročia svedčia jednak o dokončení povolávania pomazaných a jednak o Jehovovom požehnaní rastúceho „veľkého zástupu“, ktorý má nádej na prežitie „veľkého súženia“. (Zjavenie 7:9, 14) Napríklad na Pamätnej slávnosti v roku 1935 bolo 63 146 prítomných a počet tých, ktorí prijímali symboly na svedectvo, že sa hlásia k pomazaným, bol 52 465. O tridsať rokov neskôr čiže v roku 1965 bola účasť 1 933 089 osôb, zatiaľ čo počet tých, ktorí prijímali symboly, klesol na 11 550. Keď sa presunieme o ďalších 30 rokov, v roku 1995 účasť stúpla na 13 147 201 prítomných, ale chlieb a víno prijímalo iba 8645 osôb. (1. Korinťanom 11:23–26) Je jasné, že s ubiehajúcimi desaťročiami značne ubúdalo tých, ktorí sa hlásili k ostatku — bolo ich asi 52 400 v roku 1935, 11 500 v roku 1965 a 8600 v roku 1995. Avšak kresťania s pozemskou nádejou boli požehnávaní a ich počet v hojnej miere rástol.

Posledná uverejnená správa je za rok 1995 a ukazuje, že symboly prijímalo o 28 osôb viac ako v predchádzajúcom roku, hoci pomer tých, čo prijímali symboly, k tým, čo boli prítomní, sa v skutočnosti znížil. Keď to zvážime, skutočnosť, že niekoľko ďalších jednotlivcov sa rozhodlo prijímať symboly, nie je dôvodom na znepokojenie. V priebehu rokov niektorí, ba aj novopokrstení, zrazu začali prijímať symboly. Viacerí si po krátkom čase uvedomili, že to bol omyl. Niektorí uznali, že ich prijímanie bolo citovou reakciou zrejme na telesné alebo duševné napätie. Pochopili však, že v skutočnosti neboli povolaní k nebeskému životu. Prosili o Božie milosrdné porozumenie. A ďalej slúžia Bohu ako znamenití, lojálni kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi.

Nikto z nás nemusí byť znepokojený, ak niekto začína prijímať symboly alebo to prestáva robiť. Naozaj nie je na nás, aby sme posúdili, či niekto skutočne bol pomazaný svätým duchom a povolaný k nebeskému životu, alebo nie. Spomeňme si na Ježišovo spoľahlivé uistenie: „Ja som znamenitý pastier a poznám svoje ovce.“ Je rovnako isté, že Jehova pozná tých, ktorých si vybral za svojich duchovných synov. Máme všetky dôvody veriť, že počet pomazaných sa bude ďalej zmenšovať, keď sa pre pokročilý vek a nepredvídané okolnosti bude končiť ich pozemský život. Ale súčasne, zatiaľ čo sa títo naozaj pomazaní preukazujú verní až do smrti a tešia sa na korunu života, iné ovce, ktoré vyprali svoje rúcha v Baránkovej krvi, sa môžu tešiť na prežitie blížiaceho sa veľkého súženia. — 2. Timotejovi 4:6–8; Zjavenie 2:10.

[Poznámka pod čiarou]