Prečo používal najväčšie meno

„Podľa jedného z mojich kritikov som zhrešil, lebo som uviedol slovo ‚Jehova‘ namiesto [slova] ‚Pán‘, ktoré bolo po stáročia jeho zvyčajným ekvivalentom.“

To sú slová J. J. Stewarta Perowna v predslove k druhému vydaniu jeho prekladu knihy Žalmy, ktorá bola prvý raz vydaná v roku 1864. Kritik, ktorého článok vyšiel v novinách Saturday Review z 2. júla 1864, namietal proti použitiu Božieho mena v tomto preklade, pretože ani v židovskej, ani v kresťanskej cirkvi sa už nepoužívalo. Tvrdil, že meno Jehova je príliš späté so Židmi a že by sa malo použiť iné slovo, napríklad „Pán“ alebo „Boh“, „na ktorom nie je nič miestne či národné“.

Perowne s týmito argumentmi nesúhlasil, pretože „nechcel odstrániť ani písmeno“ z toho, čo Boh zjavil človeku. Správne argumentoval, že prekladatelia, ktorí hebrejské Božie meno uvádzajú ako „Pán“, nerozlišujú dve rôzne hebrejské slová.

Okrem toho Perowne tvrdil, že aj niektorí veľmi dobrí znalci podporujú znovuzavedenie Božieho mena. Citoval slávneho anglického básnika Samuela Taylora Coleridgea:

„Prečo pokračovať v prekladaní hebrejčiny do angličtiny nepriamo cez Septuagintu? Neprijali sme hebrejské slovo Jehova? Či nie je Κύριος čiže Pán v Septuaginte v nespočetných prípadoch gréckou náhradou za hebrejské [slovo] Jehova? Prečo potom nevrátiť [do prekladu] pôvodné slovo a neuvádzať v Starom Zákone [slovo] Jehova dôsledne ako Jehova a v každom texte v Novom Zákone, ktorý sa odvoláva na Starý [Zákon], nepoužiť toto hebrejské slovo, tak ako je v prislúchajúcom texte?“

Perowne pripustil, že presná výslovnosť hebrejského tetragramatonu už nie je známa, poznamenal však: „Ak sa toto meno prestalo používať v židovskej cirkvi iba pre poverčivé škrupule a ak sa z nášho [anglického] prekladu stratilo pre príliš otrocké kopírovanie gréckych a latinských prekladov, nie sú to žiadne pádne dôvody na to, aby sme sa nevrátili k jeho pôvodnému používaniu.“ Perowne uprednostňoval tvar „Jehova“, pretože bol všeobecne známy. Odvtedy bolo Božie meno použité vo viacerých novších prekladoch. Preklad nového sveta Svätých písiem používa meno Jehova viac než 7200 ráz v Hebrejských a v Kresťanských gréckych Písmach.

Perowne sa vo svojom preklade Žalmov snažil dôsledne držať „podoby hebrejského jazyka, a to vo výrazových prostriedkoch i v skladbe viet“. Pri preklade 5. a 6. verša 69. žalmu videl, že treba rozlišovať hebrejské slová „Boh“ (ʼElohim), „Pán“ (ʼAdhonai) a „Jehova“: „Ó, Bože [ʼElohim], Ty si poznal moju pochabosť a moja vina nebola skrytá pred Tebou. Nech tí, ktorí čakajú na teba, nie sú zahanbení pre mňa, ó, Pane [ʼAdhonai], Jehova (Boh) vojsk. Nech nie sú pre mňa zatratení tí, ktorí Ťa hľadajú, ó, Bože Izraela.“