Viera ho podnecovala k činom

KEĎ Jehova poveril Mojžiša, aby vyviedol izraelský národ z egyptského otroctva, Mojžiš najprv prosil o odňatie tej úlohy, hovoriac: „Odpusť, Jehova, ale nie som obratný rečník, ani od včerajška, ani predtým, ani odvtedy, čo hovoríš so svojím sluhom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk.“ (2. Mojžišova 4:10) Mojžiš sa necítil spôsobilý na takú ťažkú úlohu.

Podobne dnes sa mnohí Jehovovi služobníci niekedy cítia nedostatoční na plnenie úloh, ktorými boli poverení. Napríklad kresťanský dozorca menom Theodore hovorí: „Zo všetkého, čo odo mňa Jehova žiada, je pre mňa najťažšia zvestovateľská služba. Keď som bol mladý, prichádzal som rýchlo k dverám, predstieral som, že zvoním, a potichu som odchádzal preč, dúfajúc, že ma nikto nezačuje ani neuvidí. Keď som bol o niečo starší, prestal som to robiť, ale i tak som z predstavy chodenia od dverí k dverám býval telesne chorý. A dodnes mi býva ťažko pred tým, ako idem do služby, ale i tak do služby chodím.“

Čo umožnilo Mojžišovi a novodobým svedkom, ako je Theodore, vyrovnať sa s takýmito obavami? Biblia odpovedá: „Vierou [Mojžiš] opustil Egypt... lebo zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ — Hebrejom 11:27.

Vďaka prejavovaniu viery v Jehovu bol Mojžiš schopný prekonať svoje pocity nedostatočnosti a plniť si zverené úlohy sudcu, proroka, vodcu národa, sprostredkovateľa zmluvy Zákona, veliteľa, historika a pisateľa Biblie.

Podobne aj my budeme chodiť tak, akoby sme ‚videli Toho, ktorý je neviditeľný‘, keď budeme mať takú vieru, akú mal Mojžiš. Taká viera podnecuje k odvahe a umožní nám ujať sa kresťanských povinností — i vtedy, keď sa azda budeme cítiť nedostatoční.