Nech svieti vaše svetlo!

KONEČNE prišiel čas, aby starý muž uvidel sľúbeného Mesiáša! Prostredníctvom božského zjavenia Simeon vedel, že „neuvidí smrť, kým neuvidí Jehovovho Krista“. (Lukáš 2:26) No aké to bolo vzrušujúce, keď Simeon vstúpil do chrámu a Mária s Jozefom mu vložili malého Ježiša do náručia! Simeon vzdal chválu Bohu hovoriac: „Zvrchovaný Pane, teraz prepúšťaš svojho otroka v pokoji... pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu... svetlo na odstránenie závoja z národov a slávu tvojho izraelského ľudu.“ — Lukáš 2:27–32; porovnaj Izaiáša 42:1–6.

Ježiš od svojho krstu vo veku 30 rokov až do svojej smrti dokazoval, že je „svetlom“ pre svet. Ako? Vyžaroval duchovné svetlo kázaním o Božom Kráľovstve a o Božích predsavzatiach. Odhalil tiež falošné náboženské náuky a jasne označil skutky, ktoré patria k tme. (Matúš 15:3–9; Galaťanom 5:19–21) Preto mohol Ježiš oprávnene povedať: „Ja som svetlo sveta.“ — Ján 8:12.

Ježiš zomrel v roku 33 n. l. Zhaslo vtedy toto svetlo? Rozhodne nie! Kým bol Ježiš ešte na zemi, povedal svojim učeníkom: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi.“ (Matúš 5:16) V súlade s tým jeho nasledovníci nechávali po jeho smrti svietiť svoje svetlo.

Podľa vzoru Ježiša dnes kresťania odrážajú Jehovovo svetlo tým, že sa zúčastňujú na kazateľskom diele. Chodia „ďalej ako deti svetla“ a dokazujú, že sú žiarivými príkladmi kresťanského spôsobu života. — Efezanom 5:8.