Pravdivosť evanjelia

TRI maličké fragmenty rukopisu evanjelia Matúša, známe ako P⁶⁴, vlastní od roku 1901 Magdalen College v Oxforde (Anglicko). Istý čas si učenci mysleli, že tieto fragmenty pochádzajú z druhej polovice druhého storočia n. l.

Nedávno však Carsten P. Thiede, odborník v papyrológii z Paderbornu (Nemecko), dôkladne skúmal P⁶⁴ pozostávajúce z častí 10 veršov 26. kapitoly Matúša. A výsledok? V časopise Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik (Časopis papyrológie a epigrafiky) Thiede opisuje oxfordské fragmenty ako „fragment kresťanského kódexu z prvého storočia, možno (i keď nie nevyhnutne) spred roku 70 n. l.“.

Výsledky Thiedeho výskumu vyvolali značný rozruch v tlači i vo vedeckých kruhoch. Prečo? Pretože v súčasnosti sa za najstaršiu zachovanú časť textu z evanjelií uznáva P⁵², fragment evanjelia Jána približne z roku 125 n. l., čiže nie zo skoršieho obdobia než z druhého storočia.

Či toto nové datovanie papyrusových fragmentov P⁶⁴ bude všeobecne uznané, to sa ešte ukáže. So skorším datovaním by sa P⁶⁴ rozhodne stali nielen najstaršími existujúcimi fragmentmi evanjelia, ale poskytli by aj ďalší doklad poukazujúci na to, že evanjelium Matúša bolo skutočne napísané v prvom storočí, možno dokonca pred rokom 70 n. l., v čase, keď mnohí očití svedkovia udalostí Ježišovho života boli ešte nažive a mohli dosvedčiť pravdivosť evanjelia.

[Prameň ilustrácie na strane 32]

S dovolením dekana a členov správnej rady Magdalen College, Oxford.