Ich svetlo nevyhaslo

V BIBLICKÝCH časoch tu boli verní svedkovia Jehovu, ktorí sa stretávali s prekážkami a ťažkosťami. Čelili odporu a prežívali zdanlivý neúspech. Napriek tomu sa nevzdali následkom skľúčenosti. Ich svetlo v skutočnosti nevyhaslo.

Napríklad prorok Jeremiáš dostal poverenie byť Božím prorokom pre odpadlícky národ Júdu. Varoval pred prichádzajúcim zničením Jeruzalema. (Jeremiáš 1:11–19) V dôsledku toho Jeremiáš zažil veľa konfliktných situácií so svojimi krajanmi, ktorí sa naňho pozerali ako na privolávača nešťastia.

Kňaz Pašchur, vedúci splnomocnenec v Božom dome, raz Jeremiáša udrel za to, čo Jeremiáš prorokoval, a dal ho do klady. O tomto zdanlivom neúspechu Jeremiáš povedal: „Po celý deň som sa stal predmetom posmechu; každý sa mi vysmieva. Veď kedykoľvek prehovorím, kričím. Vyvolávam násilie a plienenie. Veď Jehovovo slovo sa mi stalo príčinou pohany a úškľabkov po celý deň.“ Prorok bol natoľko znechutený, že povedal: „Nebudem sa zmieňovať o ňom [o Jehovovi] a nebudem už hovoriť v jeho mene.“ — Jeremiáš 20:1, 2, 7–9.

Jeremiáš sa však nepoddal skľúčenosti. Hovoriac o ‚Jehovovom slove‘, vyhlásil: „Bolo to v mojom srdci ako horiaci oheň uzavretý v mojich kostiach; a unavilo ma zdržiavanie a nemohol som to znášať.“ (Jeremiáš 20:8, 9) Jeremiáša, ktorý bol silne podnecovaný hovoriť Božie vyhlásenia, podporil svätý duch a on splnil svoje poverenie.

Aj apoštol Pavol mohol mať množstvo dôvodov na skľúčenosť, keby sa im poddal. Prežil prírodné katastrofy, stroskotanie lode, prenasledovanie a bitie. Okrem toho ‚to bola úzkostlivá starosť o všetky zbory, čo naňho doliehala zo dňa na deň‘. (2. Korinťanom 11:23–28) Áno, Pavol musel denne riešiť problémy, robiac si starosti o nové zbory, ktoré pomáhal založiť. Okrem toho bol nedokonalý a musel zápasiť s ‚ostňom v tele‘, azda to bol slabý zrak. (2. Korinťanom 12:7; Rimanom 7:15; Galaťanom 4:15) Niektorí dokonca hovorili proti Pavlovi za jeho chrbtom, a jemu sa to dostalo do uší. — 2. Korinťanom 10:10.

Ale Pavol nedovolil, aby ho premohla skľúčenosť. Nie, nebol nejaký superman. (2. Korinťanom 11:29, 30) Čo udržiavalo jeho ‚vnútorný oheň‘? Po prvé to, že mal spoločníkov, ktorí ho podporovali, a niektorí ho dokonca sprevádzali do Ríma, kde bol držaný v domácom väzení. (Skutky 28:14–16) Po druhé, apoštol sa pozeral na svoju situáciu vyrovnane. Boli to jeho prenasledovatelia a odporcovia, ktorí konali nesprávne, nie Pavol. Ku koncu svojho pozemského života zhodnotil svoju službu pozitívne a povedal: „Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán, ten spravodlivý sudca, ako odmenu.“ — 2. Timotejovi 4:8.

A predovšetkým, apoštol Pavol sa pravidelne približoval k Jehovovi Bohu v modlitbe a ‚Pán stál pri ňom a posilnil ho‘. (2. Timotejovi 4:17) „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava,“ povedal Pavol. (Filipanom 4:13) Komunikácia s Bohom a so spolukresťanmi, ako aj pozitívne zhodnotenie jeho služby Pavlovi pomohlo, aby pokračoval v Jehovovej službe.

Boh inšpiroval Pavla, aby napísal: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ (Galaťanom 6:7–9) Čo budeme žať? Večný život. Preto buď ako Jeremiáš, Pavol a veľa ďalších verných svedkov Jehovu, o ktorých je zmienka v Písmach. Áno, buď ako oni a nepripusti, aby si stratil odvahu. Nech tvoje svetlo nevyhasne. — Porovnaj Matúša 5:14–16.

[Obrázky na strane 25]

Pavol a Jeremiáš nedovolili, aby ich svetlo vyhaslo