Bohyne plodnosti a vojny

POČAS jednej archeologickej výpravy v Eble (Sýria) bola objavená pamiatka zobrazujúca Ištar, babylonskú bohyňu plodnosti a vojny. Archeológ Paolo Matthiae ju opisuje ako „valcovitú pečať s kultovým výjavom, zobrazujúcim zahalenú kňažku pred zvláštnym vyobrazením božstva... ktoré malo hlavu upevnenú na vysokom štíhlom podstavci“.

Je to významný objav, pretože toto vyobrazenie sa datuje až do začiatku 18. storočia pred n. l. Podľa Matthiaeho poskytuje „nezvratný dôkaz“ o tom, že uctievanie Ištar trvalo asi 2000 rokov.

Uctievanie Ištar sa začalo v Babylone a v nasledujúcich storočiach sa rozšírilo po celej Rímskej ríši. Jehova prikázal Izraelitom, aby zo Zasľúbenej krajiny odstránili každú stopu falošného náboženstva, ale pretože to neurobili, uctievanie Aštoret (kanaanskeho náprotivku Ištar) sa pre nich stalo osídlom. — 5. Mojžišova 7:2, 5; Sudcovia 10:6.

Hoci Ištar a jej náprotivok Aštoret už neexistujú, črty, ktoré predstavovali — nemorálnosť a násilie — bujnejú. Môžeme sa právom pýtať, či je súčasná spoločnosť naozaj až taká odlišná od antických kultúr, ktoré uctievali tieto bohyne plodnosti a vojny.

[Obrázok na strane 20]

Aj deti boli obetované bohyni Tanit

[Prameň ilustrácie]

Ralph Crane/​Bardo Museum