Strach — priateľ, či nepriateľ?

„Uvažujem o tom, ako by som chcela zomrieť. Nechcem, aby ma zastrelili, ale ak ma zastrelia, chcem dostať ranu do hlavy presne sem, aby som hneď zomrela.“

TO SÚ slová 14-ročného dievčaťa, ktoré si vypočul jeden reportér z novín Los Angeles Times. Rozprával sa so študentmi o nedávnom zabíjaní — o mladých, ktorí zabíjali dospelých aj iných mladých. Reportáž mala názov „Svet strachu“.

Určite vám neuniklo, že mnohí žijú vo svete strachu. Z čoho majú strach? Ťažko by sa vyčleňovala nejaká jedna príčina strachu. Pozrite sa, či v pripojenom rámčeku nájdete niečo, čoho sa boja vaši priatelia alebo mnohí ľudia vo vašom okolí. Rámček je prevzatý z novín Newsweek z 22. novembra 1993 a ukazuje výsledky jedného prieskumu medzi „758 deťmi vo veku od 10 do 17 rokov a ich rodičmi“.

Keby boli týmto mladým položené takéto otázky teraz, zrejme by uviedli ďalšie dôvody na strach, napríklad zemetrasenia. Po katastrofálnom zemetrasení v Los Angeles v januári 1994 časopis Time uviedol: „K príznakom posttraumatickej stresovej poruchy patria nekontrolovateľné záblesky spomienok z minulosti, nočné mory, nadmerná ostražitosť a hnev z pocitu bezmocnosti v živote.“ Istý podnikateľ, ktorý sa rozhodol odsťahovať z postihnutej oblasti, povedal: „Škoda je to vedľajšie. Máte panický strach. Chodíte spať na prízemie s topánkami na nohách. Nespíte. Iba tam sedíte a čakáte na to každú noc. Je to zlé.“

„Následkom reťaze katastrof žijú Japonci v neustálom napätí“ — to bol nadpis správy z Tokia z 11. apríla 1995. Hovorilo sa v nej: „Útok s použitím nervového plynu... bol pre psychiku Japoncov mimoriadne vážnou ranou, lebo prišiel ako súčasť reťazca udalostí, ktoré spoločne vytvorili celkom novú neistotu do budúcnosti... Ľudia sa už necítia bezpečne na uliciach, ktoré boli kedysi známe svojou bezpečnosťou cez deň i v noci.“ A nie sú to len starší ľudia, kto má strach. „Profesor Išikawa [zo Seijo University] povedal, že úzkosť... vyjadrovali najmä mladí ľudia, ktorí často nemajú žiaden jasný obraz o tom, čo pre nich skrýva budúcnosť.“

Doklady ukazujú, že „prípad zdrvujúceho teroru môže zmeniť chemické procesy v mozgu, takže ľudia sa môžu stať citlivejšími a náchylnejšími na zvýšenie adrenalínu ešte aj desaťročia neskôr“. Vedci sa snažia pochopiť, ako mozog vysvetľuje nejakú strašnú situáciu — ako hodnotíme detaily a reagujeme strachom. Profesor Joseph LeDoux napísal: „Dúfame, že odhalenie nervových ciest, prostredníctvom ktorých si človek v určitej situácii uvedomuje strach, nám pomôže objasniť celkový mechanizmus tejto formy pamäti.“

Ale väčšina z nás sa až tak veľmi nezaujíma o chemický či nervový základ strachu. Azda sa realisticky viac zaujímame o odpovede na také otázky ako: Prečo pociťujeme obavy? Ako by sme mali reagovať? Je nejaký strach dobrý?

Zrejme budete súhlasiť s tým, že niekedy vám strach môže pomôcť. Predstavte si napríklad, že za tmy prichádzate k svojmu domu. Dvere sú pootvorené, hoci ste ich nechali celkom zavreté. Zdá sa vám, že cez okno vidíte pohybujúce sa tiene. Ihneď pocítite napätie, uvedomiac si, že sa tu deje niečo zlé. Vnútri je možno zlodej alebo nejaký ozbrojený votrelec.

Váš inštinktívny strach z takýchto situácií vás môže ochrániť pred tým, že by ste bezstarostne vkročili do takej nebezpečnej situácie. Strach vám môže pomôcť urobiť bezpečnostné opatrenia alebo požiadať o pomoc skôr, ako by ste utrpeli možnú škodu. Je veľa takých príkladov: značka upozorňujúca na vysoké napätie; oznam v rozhlase o búrke, ktorá sa ženie na vaše územie; ostrý strojový zvuk vášho auta počas jazdy v hustej premávke.

V niektorých prípadoch môže byť pocit strachu určite priateľom. Môže nám pomôcť ochrániť sa alebo konať múdro. Dobre však viete, že neustály alebo intenzívny strach priateľom naozaj nie je. Je to nepriateľ. Môže spôsobiť zrýchlenie dychu, búšenie srdca, mdlobu, triašku, nevoľnosť a pocit, že človek je izolovaný od okolia.

Možno bude pre vás veľmi zaujímavý fakt, že Biblia presne uviedla, že naša doba bude poznačená strašnými udalosťami na zemi a intenzívnym strachom. Prečo je to tak a aký vplyv by to malo mať na váš život a zmýšľanie? A prečo možno povedať, že z hľadiska Biblie existuje istý druh každodenného strachu, ktorý je mimoriadne užitočný a dobrý? Nuž, pozrime sa.

[Rámček na strane 3]

Na otázku, čoho sa oni a ich rodiny obávajú najviac, dospelí a deti hovoria, že majú strach z týchto vecí:

DETI RODIČIA

56 % Násilný zločin proti členovi rodiny 73 %

53 % Strata zamestnania dospelého 60 %

43 % Nebudú si môcť dovoliť jedlo 47 %

51 % Nebudú si môcť dovoliť lekára 61 %

47 % Nebudú si môcť dovoliť ubytovanie 50 %

38 % Člen rodiny, ktorý má problémy s drogami 57 %

38 % Ich rodina nezostane spolu 33 %

Zdroj: Newsweek z 22. novembra 1993