Úľava pre nevinné obete

JE TO jeden z najohavnejších zločinov, akého sa kedy človek dopustil — rituálne obetovanie detí. Niektorí ľudia neveria, že sa taký odporný zvyk mohol praktizovať. Ale tento charakteristický znak fénického uctievania bol potvrdený početnými archeologickými objavmi.

Deti z urodzených rodín boli obetované v ohni takým bohom, ako bola Tanit a Baal-Hamon. V Kartágu boli mladé obete pálené pri obetovaní bronzovej soche Krona. Diodóros Sicílsky, historik prvého storočia pred n. l., hovorí, že príbuzným takého dieťaťa nebolo dovolené plakať. Možno sa verilo, že slzy bolesti by znížili hodnotu obete.

Podobný rituál sa určitý čas vykonával blízko Jeruzalema v starovekom Tofete. Tam uctievači tancovali a udierali na tamburíny, aby prehlušili krik dieťaťa, keď ho hádzali do pece v bruchu Molocha. — Jeremiáš 7:31.

Jehova pociťuje veľký hnev voči tým, ktorí si nemilosrdne zapchávajú uši pred bolesťou iných. (Porovnaj Príslovia 21:13.) Ako Boh, ktorý deťom prejavuje súcit, Jehova určite urobí také nevinné obete súčasťou ‚vzkriesenia spravodlivých i nespravodlivých‘. — Skutky 24:15; 2. Mojžišova 22:22–24.