Otázky čitateľov

Bol Boh stranícky, keď muži, ktorých vybral do raného vedúceho zboru, boli rovnakého rasového i národnostného pôvodu, to jest keď všetci boli Židia?

Nie, určite nebol. Všetci, ktorých Ježiš povolal ako svojich prvých učeníkov, boli Židia. Potom, na Letnice 33 n. l., boli Židia a židovskí prozelyti ako prví pomazaní svätým duchom, a tak získali vyhliadku, že budú vládnuť s Kristom v nebi. Až neskôr k nim boli pripojení Samaritáni a neobrezaní pohanskí konvertiti. Je teda pochopiteľné, že vedúci zbor sa v tom čase skladal zo Židov, ,apoštolov a starších v Jeruzaleme‘, ako hovoria Skutky 15:2. Boli to muži, ktorí mali širší základ poznania Písiem a roky skúseností v pravom uctievaní, a mali viac času vyspieť na zrelých kresťanských starších. — Porovnaj Rimanom 3:1, 2.

V čase stretnutia vedúceho zboru, ktoré sa spomína v 15. kapitole Skutkov, boli kresťanmi už mnohí pohania. Patrili k nim Afričania, Európania i ľudia z iných oblastí. Nie je však žiadna správa o tom, že by boli k vedúcemu zboru pripojení niektorí z týchto pohanov, aby sa tak kresťanstvo stalo príťažlivým pre Nežidov. Hoci títo novoobrátení kresťania z pohanov boli rovnocennými členmi „Božieho Izraela“, rešpektovali zrelosť a väčšie skúsenosti židovských kresťanov, napríklad apoštolov, ktorí boli vtedy časťou vedúceho zboru. (Galaťanom 6:16) Všimnime si v Skutkoch 1:21, 22, ako vysoko boli také skúsenosti oceňované. — Hebrejom 2:3; 2. Petra 1:18; 1. Jána 1:1–3.

Mnoho storočí Boh zaobchádzal zvláštnym spôsobom s izraelským národom, z ktorého si Ježiš vybral svojich apoštolov. Nebolo žiadnou chybou ani nespravodlivosťou, že žiaden apoštol nepochádzal z území, ktoré sú dnes známe ako Južná Amerika, Afrika alebo Ďaleký východ. Muži a ženy z týchto oblastí mali časom príležitosť získať veľkolepejšie výsady, než možnosť byť apoštolom na zemi, byť členom vedúceho zboru v prvom storočí alebo dostať nejaké iné pridelenie medzi Božím ľudom dnes. — Galaťanom 3:27–29.

Jeden apoštol bol podnietený, aby vyhlásil, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Skutky 10:34, 35) Áno, úžitok z Kristovho výkupného je dostupný všetkým bez rozdielu. A v nebeskom Kráľovstve i vo veľkom zástupe, ktorý bude žiť navždy na zemi, budú jednotlivci z každého kmeňa a jazyka a národa.

Mnohí ľudia začali byť citliví na rasový, jazykový či národnostný pôvod. Názorným príkladom je to, čo čítame v Skutkoch 6:1 o probléme, ktorý spôsobil reptanie medzi kresťanmi hovoriacimi po grécky a tými, ktorí hovorili po hebrejsky. Možno sme vyrastali v ovzduší dnešnej precitlivenosti na jazyk, rasu, etnický pôvod či pohlavie alebo sme ním boli ovplyvnení neskôr. Vzhľadom na túto veľmi reálnu možnosť robíme dobre, ak sa vedome usilujeme o to, aby sa naše cítenie a naše reakcie mohli prispôsobiť Božiemu názoru, podľa ktorého sú všetci ľudia pred Bohom rovnocenní, bez ohľadu na náš vonkajší vzhľad. Keď Boh nechal zaznamenať podmienky, ktoré musia spĺňať starší a služobní pomocníci, vôbec sa nezmienil o rasovom a národnostnom pôvode. Nie, zameral sa na duchovnú spôsobilosť tých, ktorí by mohli prichádzať do úvahy pre túto službu. To platí v prípade miestnych starších, cestujúcich dozorcov i pracovníkov odbočky v dnešnej dobe, tak ako to platilo aj v prípade vedúceho zboru v prvom storočí.