Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú

Kázanie v ťažkom období

APOŠTOL Pavol predpovedal, že „v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) Ukazuje sa, aké presné sú tieto slová. Ľudia zo Salvádoru v Strednej Amerike už dlho zažívajú túto trpkú skutočnosť. Viac než jedno desaťročie bola táto krajina pohlcovaná občianskou vojnou, ktorá priniesla biedu a smrť mnohým tisícom ľudí. Teraz tam už vojna nie je, ale bieda zostáva. Po vojne prudko vzrástla zločinnosť. Jeden miestny televízny komentátor nedávno povedal: „Násilie a lúpeže sú teraz na dennom poriadku.“

Jehovovi svedkovia neboli ušetrení od tejto vlny zločinnosti. Do mnohých sál Kráľovstva sa vlámali zlodeji a ukradli ozvučovacie zariadenia. Niekoľkokrát sa stalo, že počas kresťanského zhromaždenia vtrhla do sály Kráľovstva banda ozbrojených mladíkov a okradla prítomných o peniaze, hodinky a ďalšie cenné veci. Niekoľkých svedkov pri ich každodennej činnosti lupiči dokonca zabili.

Napriek týmto prekážkam Jehovovi svedkovia v Salvádore naďalej tvrdo pracujú pri kázaní dobrého posolstva, a tak poslúchajú biblický príkaz: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ (Marek 13:10) V tejto krajine je ešte veľa ľudí, ktorí túžia po nádeji Kráľovstva, ktorú predkladá Biblia, a svedkovia sa snažia dostať ku každému z nich. Ukazuje sa, že neformálne vydávanie svedectva je účinnou metódou kázania.

Jeden svedok počas svojej liečby v nemocnici využíval každú príležitosť, aby ostatným pacientom rozprával o Božích sľuboch do budúcnosti, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Jeden vážne chorý pacient si smutne povzdychol: „Čoskoro zomriem!“ Pacientov pochmúrny výzor však svedka neodradil od toho, aby sa s ním podelil o dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Nahlas čítal tomuto mužovi z knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, ktorú vydali Jehovovi svedkovia. O niekoľko dní svedok z nemocnice odišiel a so smútkom myslel na to, že ten muž je na smrteľnej posteli.

O štyri roky sa tento svedok musel podrobiť liečbe v inej nemocnici. Vtedy za ním prišiel istý pacient a povedal: „Pamätáš sa na mňa?“ Bol to ten muž, s ktorým sa stretol pred štyrmi rokmi, ten muž, o ktorom si mysleli, že zomiera! Akým radostným prekvapením bolo, keď ho tento človek objal a dodal: „Teraz som aj ja Jehovovým svedkom!“ Tento muž sa chopil biblickej nádeje do budúcnosti, študoval Bibliu s Jehovovými svedkami a oddal svoj život Jehovovi. No nielenže bol svedkom, ale už asi dva roky sa podieľal aj na službe celým časom ako pravidelný priekopník.

V tomto prípade sa semená pravdy, ktoré boli rozsievané neformálnym spôsobom, dostali do vnímavého srdca. Výsada pomáhať ľuďom, aby spoznali pravdu, pravých kresťanov podnecuje, aby napriek týmto ‚kritickým časom, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, pokračovali v kazateľskom diele.