„Starý zákon“, alebo „Hebrejské písma“?

DNES je v takzvanom kresťanstve bežným zvykom používať na opis častí Biblie v hebrejsko-aramejskom a gréckom jazyku výrazy „Starý zákon“ a „Nový zákon“. Ale je tu nejaký biblický základ na použitie týchto výrazov? A z akých dôvodov sa Jehovovi svedkovia všeobecne vyhýbajú ich používaniu vo svojich publikáciách?

Pravda, môže sa zdať, že 2. Korinťanom 3:14 podľa Prekladu Štefana Porúbčana, ako aj podľa niektorých iných starších prekladov, napríklad nemeckého Septembertestament, prvého prekladu Martina Luthera (1522), podporuje tento zvyk. V Preklade Štefana Porúbčana tento verš znie: „Ale mysle sa im zatvrdili. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní Starého zákona a neodhaľuje sa im, že je v Kristovi zrušený.“

Hovorí tu však apoštol o 39 knihách, ktoré sú bežne nazývané „Starý zákon“? Grécke slovo, tu preložené ako „zákon“, je diathéké. Známa nemecká teologická encyklopédia Theologische Realenzyklopädie komentuje 2. Korinťanom 3:14 tak, že ‚čítanie starého diathéké‘ v tomto verši je to isté ako ‚čítanie Mojžiša‘ v nasledujúcom verši. Preto, ako hovorí encyklopédia, ‚starý diathéké‘ sa rovná Mojžišovmu zákonu alebo maximálne Pentateuchu. Určite neoznačuje celú predkresťanskú zbierku inšpirovaných Písiem.

Apoštol sa zmieňuje len o časti Hebrejských písiem, o starej zmluve Zákona, ktorá bola zaznamenaná Mojžišom v Pentateuchu; nezmieňuje sa o hebrejských a aramejských Písmach v celej ich úplnosti. Okrem toho sa nedomnieva, že inšpirované kresťanské spisy z prvého storočia n. l. tvoria nejaký „nový zákon“, pretože tento výraz sa nevyskytuje nikde v Biblii.

Treba si tiež všimnúť, že grécke slovo diathéké, ktoré tu Pavol použil, v skutočnosti znamená „zmluva“. (Ďalšie informácie pozri v New World Translation of the Holy Scriptures—​With References, dodatok 7E, strana 1585; vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., 1984.) Mnohé moderné preklady preto správne uvádzajú „stará zmluva“, a nie „Starý zákon“.

„National Catholic Reporter“ v tejto súvislosti hovorí: „Výraz ‚Starý zákon‘ nevyhnutne vytvára dojem podradnosti a zastaranosti.“ Ale Biblia je vskutku jedným dielom a žiadna jej časť nie je zastaraná, alebo „stará“. Jej posolstvo je súhlasné od prvej knihy v hebrejskej časti po poslednú knihu v gréckej časti. (Rimanom 15:4; 2. Timotejovi 3:16, 17) A tak máme závažné dôvody na to, že sa vyhýbame týmto výrazom, ktoré sú založené na nesprávnych predpokladoch, a uprednostňujeme použitie správnejších výrazov „Hebrejské písma“ a „Kresťanské grécke písma“.