Oslavy narodenín zanechali stopu smrti
VÄČŠINA ľudí dnes považuje oslavy narodenín len za nevinný zvyk. Biblia však túto tradíciu nevykresľuje pozitívne. V Písmach totiž nie je nijaký náznak, že by niekto z Božích verných služobníkov slávil narodeniny.
Biblia sa zmieňuje len o dvoch prípadoch oslavy narodenín; boli to narodeniny vládcov, ktorí boli Božími nepriateľmi. Obe oslavy zahrnovali popravu, takže hostia sa mohli kochať smrťou toho, kto sa kráľovi znepáčil. V prvom prípade faraón, kráľ Egypta, popravil hlavného pekára. (1. Mojžišova 40:2, 3, 20, 22) Egyptský vládca to urobil počas hostiny, pretože sa na svojho sluhu rozhorčil. V druhom prípade Herodes, nemravný vládca Galiley, sťal hlavu Jánovi Krstiteľovi a dal ju ako prejav priazne dievčaťu, ktorého tanec na slávnosti sa mu páčil. Aké ohavné scény! — Matúš 14:6–11.
No nezamerala sa Biblia na dva prípady narodenín, ktoré sú veľmi výnimočné? Skutočne nie. Staroveký židovský historik Josephus ukazuje, že tieto prípady neboli ojedinelé. Zaznamenáva ďalšie prípady zvyku popravovať pre zábavu počas narodenín.
Napríklad k niektorým prípadom došlo po zničení Jeruzalema v roku 70 n. l., keď 1 000 000 Židov zahynulo a 97 000 ich prežilo a boli odvedení do zajatia. Cestou do Ríma rímsky generál Titus priviedol svojich židovských zajatcov do neďalekého prístavného mesta Cézarea.
Josephus píše: „Počas pobytu v Cézarei slávil Titus s veľkou slávou narodeniny svojho brata Domitiana, pričom v hrách so šelmami a v plameňoch popravil vyše 2500 zajatcov. Potom sa presunul do Beerotu [Bejrút], rímskej kolónie vo Fenícii, kde oslávil narodeniny svojho otca tým, že zabil veľa ďalších zajatcov pri nákladných predstaveniach.“ — The Jewish War (Židovská vojna) VII, 37, podľa prekladu Paula L. Maiera v diele Josephus: The Essential Writings (Josephus: Hlavné spisy).
Nie div, že The Imperial Bible-Dictionary poznamenáva: „Neskorší Hebreji sa pozerali na oslavu narodenín ako na súčasť modlárskeho uctievania. Tento názor bol hojne podporovaný tým, čo videli z bežných obyčají spojených s týmito dňami.“
Verní kresťania v prvom storočí by nemali chuť pripojiť sa k zvyku, ktorý Biblia predstavuje v takom temnom svetle a ktorý Rimania slávili takým hrozným spôsobom. Úprimní kresťania si dnes uvedomujú, že biblické správy o narodeninách patrili k tomu, čo bolo napísané na ich poučenie. (Rimanom 15:4) Vyhýbajú sa sláveniu narodenín, pretože také oslavy pripisujú neprimeranú dôležitosť jednotlivcovi. A čo je ešte závažnejšie, Jehovovi služobníci múdro berú do úvahy to, v akom nepriaznivom svetle sa o narodeninách hovorí v Biblii.
[Obrázok na strane 25]
Aréna v Cézarei