„Jehovovi svedkovia ma ochránili!“

POČAS týchto posledných dní sa ukázalo, že mnohí ľudia sú „divokí, bez lásky k dobru“. (2. Timotejovi 3:1, 3) Isaac, dobrovoľný služobník v kancelárii odbočky spoločnosti Watch Tower v západnej Afrike, zistil, že je to pravda. Rozpráva:

„V januári 1992 som spolu s piatimi ďalšími cestujúcimi išiel taxíkom cez pustý úsek cesty. Dal som sa do rozhovoru so ženou sediacou vedľa mňa a táto žena odo mňa s radosťou prijala brožúru založenú na Biblii.

Zrazu, asi okolo štvrtej popoludní, sa pred nás prudko zaradilo nejaké nové auto bez poznávacej značky a naše auto so škripotom zastavilo. Z druhého auta vyskočili traja robustní muži, každý s puškou, a prudko otvorili dvere nášho auta. ‚Vystúpte, všetci,‘ skríkol jeden z nich.

Ďalší muž schmatol moju aktovku. Keď videl, že je v nej len biblická literatúra, tašku odhodil. ‚Čo ešte máte?‘ spýtal sa, mieriac na mňa zbraňou. Rýchlo som mu dal peniaze, ktoré som mal v náprsnej taške. ‚Je to všetko?‘ spýtal sa. Povedal som mu, že patrím k Jehovovým svedkom a že svedkovia neklamú. Vytrhol mi z ruky náprsnú tašku, pozrel sa na môj osobný preukaz služobníka spoločnosti Watch Tower a potom povedal: ‚V poriadku, Watchtower. Čakaj tu.‘

Nato sa obrátil k žene, s ktorou som sa rozprával v taxíku. Tá si rýchlo dala dolu náhrdelník a dala mu peniaze, ktoré mala v kabelke. Keď si lupič v jej chvejúcej sa ruke všimol brožúru, predpokladal, že patríme k sebe, a tak jej kývol, aby zostala so mnou.

Medzitým ostatní ozbrojení banditi zúrivo napadli našich spolucestujúcich. Zbili a olúpili vodiča a ďalšieho muža, ktorý s nami cestoval. Jeden lupič prudko siahol po náhrdelníku ďalšej zo žien. Keď sa bránila, pažbami pušiek ju surovo tĺkli po hlave a po hrudi tak dlho, kým nebola mŕtva. Tretiu ženu násilím vytiahli z vozidla a strelili jej do hrude. Žiaľ, aj ona zomrela. Iba mne a spolu so mnou tej mladej žene sa vôbec nič nestalo.

Keď nás neskôr vzal okoloidúci motorista, vydesená žena stále opakovala: ‚Jehovovi svedkovia ma ochránili!‘“