Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú
Riadil sa svojím biblicky školeným svedomím
IZRAELSKÝ kráľ Dávid sa modlil o Jehovovu pomoc, keď povedal: „Ja, ja budem chodiť v svojej rýdzosti. Ó, vykúp ma a prejav mi priazeň.“ (Žalm 26:11) Boh mu za zachovávanie rýdzosti prejavoval priazeň. Jehova žehnal aj Ježiša, pretože Ježiš konal vôľu svojho nebeského Otca, a požehnal aj mladíka v Kolumbii, ktorý sa riadil svojím biblicky školeným svedomím a rozhodol sa konať Božiu vôľu. Tento mladý muž rozpráva:
„V čase, keď som začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, chodil som do katolíckej školy. Keď som sa však zúčastňoval omše, trápilo ma svedomie, a tak som išiel za riaditeľom školy (ktorý bol kňazom), za školským poradcom a za predsedom našej skupiny a požiadal som, aby som sa omše nemusel zúčastňovať. Hoci som bol od účasti oslobodený, niektorí sa snažili prinútiť ma, aby som na omšu chodil. Len čo som bol pokrstený ako Jehovov svedok, tlak zosilnel. Otec sa mi vyhrážal, že ak budem zo školy vylúčený, pošle ma preč z domu. Plánoval pre mňa univerzitné vzdelanie a kariéru odborníka.
Riaditeľ opakovane varoval každého, kto zanedbáva katolícke povinnosti. Keď prišiel čas prvej omše v roku, skryl som sa, kým sa neskončila. Potom som dal učiteľovi (kňazovi) brožúru Jehovovi svedkovia a škola a povedal som mu, že ako Jehovov svedok sa nemôžem zúčastňovať omše. Povedal: ‚Bolo by lepšie, keby si si začal hľadať inú školu.‘ Vedel som, že vylúčenie zo školy by znamenalo, že otec ma vyhodí z domu. Modlil som sa však k Jehovovi a ďalej som svojim spolužiakom vydával dôkladné svedectvo.
Prišiel čas prázdnin. Keď som sa potom po prázdninách vrátil do školy, opäť nastal čas omše. Riaditeľ a ostatní kňazi boli pred kaplnkou, pripravení spovedať. Takmer ma premohol strach. Vošiel som dnu a sadol som si, ale trápilo ma svedomie. Keď sa začal spev, uvažoval som: ‚Čo tu robím? Mojím Bohom je Jehova. Nemôžem byť zbabelec a zradiť ho. Nemôžem ho sklamať. Neopustí ma.‘ Modlil som sa o odvahu. Potom som vyšiel z kaplnky a postavil som sa do radu na spoveď. Keď som sa dostal k riaditeľovi, povedal som mu: ‚Učiteľ, neprichádzam sa spovedať.‘ Povedal: ‚Myslel som si to.‘ Povedal som mu, že som ochotný niesť následky, ale že svedomie mi nedovoľuje zúčastniť sa omše. Nemôžem ísť proti tomu, čo som sa naučil z Biblie.
Uprene sa na mňa zahľadel, usmial sa a povedal: ‚Obdivujem ťa. Každý z vás, svedkov, je hoden obdivu. Pre vás je Boh na prvom mieste a ste pripravení poslúchať jeho zákony, nech sa stane čokoľvek. Pokračuj v tom. Robíš veľmi dobre. Prial by som si, aby všetci katolíci boli takí ako ty, aby prejavovali takú horlivosť, takú lásku k Bohu. Odteraz si od účasti na našich náboženských obradoch oslobodený.‘ Akú som mal radosť! Jehova požehnal moje rozhodnutie riadiť sa mojím biblicky školeným svedomím.
Na druhý deň riaditeľ povedal študentom: ‚Iné náboženstvá sú pred nami. Prečo nie sme ako oni, horliví, prečo nemáme k Bohu hlbokú lásku a nadovšetko túžbu mu slúžiť? Toto je niečo, čo musíme mať v srdci.‘
Riaditeľ bol napokon preložený do Ríma a nový riaditeľ si moju neúčasť jednoducho nevšímal. Môj otec odišiel z domu, a tak mi nechal možnosť, aby som po skončení školy dosiahol svoj cieľ, službu celým časom.“
Jehova požehnal tohto mladého človeka, ktorý sa riadil svojím biblicky školeným svedomím. Podobne požehná všetkých, čo sa usilujú konať jeho vôľu. — Príslovia 3:5, 6.