Uspokojuje náboženstvo vaše potreby?

VZDUCH, voda, potrava, prístrešie — to všetko sa považuje za všeobecné ľudské potreby. Bez toho vám hrozia útrapy a smrť. V dávnej minulosti však izraelský vodca Mojžiš upozornil na ďalšiu potrebu človeka, ktorá je dokonca omnoho dôležitejšia než potrava a voda. Mojžiš povedal: „Človek žije nielen chlebom, ale... človek žije z každého výroku Jehovových úst.“ — 5. Mojžišova 8:3.

Týmito hlbokými slovami Mojžiš poukázal na dôležitosť uspokojovania našich náboženských či duchovných potrieb. Naznačil, že od ich uspokojovania závisí dokonca náš život! Izraeliti počas štyridsaťročného putovania po púšti doslovne žili prostredníctvom ‚výrokov Jehovových úst‘. Prežili to, čo by inak pre nich znamenalo istú smrť. Na Boží príkaz zázračne padala z neba potrava nazvaná manna. Zo skaly vyšla voda, aby uhasila ich smäd. Ale Boh sa nestaral len o ich fyzické potreby. Mojžiš povedal: „Tak ako muž napráva svojho syna, Jehova, tvoj Boh, naprával teba.“ — 5. Mojžišova 8:4, 5; 2. Mojžišova 16:31, 32; 17:5, 6.

Izraeliti neboli ponechaní sami na seba, pokiaľ ide o otázku, čo je správne a čo nesprávne v morálnej a náboženskej oblasti. Dostali vedenie od samého Boha. Dal im mojžišovský Zákon, pozoruhodnú zbierku zákonov, ktorá obsahovala základy zdravej výživy, prísny hygienický zákonník a zdravé morálne a náboženské zásady. Boh teda podporoval zdravie a duchovné blaho Izraela. Žili ‚výrokmi Jehovových úst‘.

Tak sa Izrael nápadne odlišoval od ostatných národov. Za dní Mojžiša vládol ako najpoprednejšia svetová mocnosť Egypt. Bola to silne náboženská krajina. World Book Encyclopedia hovorí: „Starovekí Egypťania verili, že rôzne božstvá (bohovia a bohyne) ovplyvňujú každý prírodný jav a každú ľudskú činnosť. Preto uctievali mnoho božstiev... V každom veľkom aj malom egyptskom meste ľudia uctievali okrem hlavných božstiev ešte svojho osobitného boha.“

Uspokojovalo toto polyteistické uctievanie duchovné potreby Egypťanov? Nie. Egypt sa stal krajinou presiaknutou poverami a hanebnými sexuálnymi praktikami. Egyptský spôsob života vôbec neprispieval k zlepšeniu života a zdravia, ale viedol k ‚zlým chorobám‘. (5. Mojžišova 7:15) Preto nie div, že Biblia hovorí o egyptských bohoch s pohŕdaním a nazýva ich „zahnojené modly“. — Ezechiel 20:7, 8.

Podobná situácia je aj dnes. Väčšina ľudí má aspoň nejaký druh náboženského presvedčenia; málokto by sa označil za bezbožného. Je však zrejmé, že náboženstvo vo všeobecnosti zlyhalo v uspokojovaní duchovných potrieb ľudstva. Existovali by dnes problémy vojny, rasizmu, hladu a neprestávajúcej chudoby, keby ľudia naozaj žili „z každého výroku Jehovových úst“? Určite nie! Hoci je to tak, málo ľudí uvažuje o zmene svojho náboženstva. A niektorí dokonca nie sú ochotní ani sa rozprávať o náboženstve alebo venovať pozornosť novým náboženským myšlienkam!

Napríklad istý muž v Ghane (západná Afrika) povedal jednému kresťanskému služobníkovi: „Verím, že nám Afričanom sa Boh zjavuje prostredníctvom našich mocných kňazov a kňažiek, tak ako sa zjavil Židom prostredníctvom ich prorokov. Je škoda, že niektorí z nás Afričanov nepoznajú vlastných kňazov, ale namiesto toho hovoria o Ježišovi, Muhammadovi a iných.“

V mnohých tradičných afrických spoločenstvách sa na kresťanstvo pozerá ako na náboženstvo bieleho človeka — ako na importovaný systém, ktorý spôsobil omnoho viac škody než úžitku. Ale môže postoj uzavretej mysle pomôcť vášmu úsiliu uspokojiť svoje duchovné potreby, alebo vám bude skôr prekážkou? Jedno africké príslovie hovorí: „Nesiahaj oboma rukami do misky s jedlom len preto, že si hladný.“ Takýto spôsob jedenia je jednak neslušný a jednak riskantný — najmä ak neviete, čo je v miske! Ale mnohí si vyberajú svoje náboženstvo nie na základe starostlivého skúmania, ale na základe citov alebo rodinnej tradície.

Uctievanie, ktoré uspokojí vaše duchovné potreby, by malo byť ‚svätou službou so silou rozumu‘. (Rimanom 12:1) Mal by to byť uvážený výber na základe poznania. Rozoberme si preto teraz otázku výberu náboženstva zo stanoviska Afričanov. Ale to, čo nasleduje, bude zaujímať čitateľov všade na svete.

[Obrázok na strane 3]

Mojžiš poukázal na dôležitosť uspokojovania našich duchovných potrieb

[Obrázok na strane 4]

Skúsenosti s misionármi takzvaného kresťanstva v Afrike uzavreli niektorým myseľ voči Biblii