Používali raní kresťania Božie meno?

MENO Boha sa v Hebrejských písmach vyskytuje niekoľkotisíc ráz a predstavujú ho štyri spoluhlásky יהוה (JHVH, tetragramaton). Archeologické nálezy vedú k záveru, že v Izraeli sa pred exilom v roku 607 pred n. l. toto meno bežne používalo, a často sa vyskytuje v biblických knihách Ezdráša, Nehemiáša, Daniela a Malachiáša, ktoré pochádzajú z neskoršej doby. Ale postupne, ako sa približoval čas objavenia sa Mesiáša, Židia sa poverčivo začali zdráhať používať toto meno.

Používali Božie meno (v slovenčine obvykle vyslovované ako „Jehova“ alebo „Jahve“) Ježišovi učeníci? Doklady ukazujú, že áno. Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili k Bohu: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ (Matúš 6:9) A na konci svojej pozemskej služby sa sám modlil k svojmu nebeskému Otcovi: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ (Ján 17:6) Okrem toho, rané odpisy Septuaginty — gréckeho prekladu Hebrejských písiem, ktorý používali Ježišovi učeníci — obsahovali Božie meno v podobe hebrejského tetragramatonu.

A čo evanjeliá a ostatné Kresťanské grécke písma („Nový zákon“)? Keďže sa Božie meno vyskytovalo v Septuaginte, je logické, že by sa malo vyskytovať aj v najranejších odpisoch týchto Písiem — aspoň tam, kde sa cituje Septuaginta. Preto sa v Preklade nového sveta Kresťanských gréckych písiem meno Jehova vyskytuje vyše 200-krát. Niektorí jednotlivci to kritizujú ako neoprávnený zásah. Zdá sa však, že potvrdenie Prekladu nového sveta prichádza z nečakaného prameňa — z babylonského Talmudu.

Prvá časť tohto židovského náboženského diela je nazvaná Šabat (Sabat) a obsahuje nespočetné množstvo pravidiel, ktoré určujú správanie v sabat. V jednom odseku sa hovorí o tom, či je v sabat vhodné zachrániť biblické rukopisy pred ohňom, a v nasledujúcej časti sa uvádza: „Bolo to stanovené v texte: Prázdne miesta [giljónim] a Knihy minim nemusíme zachraňovať pred ohňom. R. Jose povedal toto: ‚V dňoch mimo sabat musí niekto vyrezať Božie mená, ktoré tieto rukopisy obsahujú, odrezky ukryť a zvyšok spáliť.‘ R. Tarfon povedal: ‚Nech pochovám svojho syna, ak by som ich nespálil aj s Božími menami, ktoré sú v nich, keby sa mi dostali do rúk.‘“ — Preklad podľa Dr. H. Freedmana.

Kto boli minim? Toto slovo znamená „sektári“ a mohlo sa vzťahovať na saducejov alebo na Samaritánov. No podľa Dr. Freedmana najpravdepodobnejšie je, že v tejto časti sa toto slovo vzťahuje na židovských kresťanov. Takže čo boli giljónim, ktoré Dr. Freedman prekladá ako „prázdne miesta“? Sú dva možné významy. Mohli to byť prázdne okraje zvitku alebo aj prázdne zvitky. Alebo to mohli byť spisy minim, o ktorých sa ironicky hovorí, že sú bezcenné ako prázdne zvitky. Tento druhý význam sa v slovníkoch uvádza ako „evanjeliá“. V súlade s tým je aj veta, ktorá sa v Talmude nachádza pred vyššie citovaným úsekom a ktorá znie: „Knihy minim sú ako prázdne miesta [giljónim].“

Preto v knihe Who Was a Jew? (Kto bol Žid?) od Lawrence H. Schiffmana je vyššie citovaný úsek z Talmudu preložený takto: „(V sabat) nezachraňujeme z ohňa evanjeliá a knihy minim (‚heretikov‘). Nech radšej zhoria tam, kde sú, knihy aj ich tetragramatony. Rabín Jose Ha-Gelili hovorí: Cez týždeň z nich má niekto vyrezať tetragramatony, ukryť ich a zvyšok spáliť. Rabín Tarfon povedal: Nech pochovám svojich synov! Ak by sa mi (tieto knihy) dostali do rúk, spálil by som ich aj s ich tetragramatonmi.“ Dr. Schiffman ďalej uvádza argumenty, že slovo minim sa tu vzťahuje na židovských kresťanov.

Hovorí táto časť Talmudu naozaj o raných židovských kresťanoch? Ak áno, potom je to silný doklad, že kresťania vo svojich evanjeliách a spisoch naozaj uvádzali Božie meno, tetragramaton. A je nanajvýš pravdepodobné, že Talmud tu hovorí o židovských kresťanoch. Pre taký názor existuje podklad, ktorý poskytujú učenci, a zdá sa, že kontext v Talmude pridáva ďalší podklad. Oddiel, ktorý nasleduje po slovách zo Šabatu citovaných vyššie, opisuje príbeh o Gamalielovi a nejakom kresťanskom sudcovi, v ktorom sú nepriame narážky na niektoré časti Kázne na vrchu.

Až neskôr, keď sa odpadlícke kresťanstvo odchýlilo od jednoduchého Ježišovho učenia, došlo k tomu, že vyznávači kresťanstva prestali používať Božie meno, a dokonca ho odstránili z odpisov Septuaginty, z evanjelií a z ďalších biblických kníh.

[Obrázok na strane 31]

V Ježišových dňoch sa v „Septuaginte“ vyskytovalo Božie meno

[Prameň ilustrácie]

Israel Antiquities Authority