„Zdá sa, že sa nevieme ani porozprávať!“

MICHAEL, právnik, musel mať dobré komunikačné schopnosti. Vyžadovala si to jeho práca. Po šestnástich rokoch manželstva bol však prinútený uznať, že keď prichádzal domov k svojej manželke Adrian, zdalo sa, že jeho komunikačné schopnosti sa stratili. „Zapáranie, kritizovanie pre maličkosti, zasypávanie drobnými narážkami,“ spomína Michael. „Vždy sme boli s Adrian v sebe; myslel som si, že nás to úplne vyčerpá. Uvažoval som, či to je manželstvo, tento nepretržitý príval nespokojnosti a nepríjemností. Ak by to malo byť naším údelom počas zvyšku spoločného života, tak som chcel uniknúť — vážne. Jednoducho som si nedokázal predstaviť žiť 20, 30, 40 rokov v týchto neustálych hnevoch a v napätí.“

Takéto pocity nie sú nijakou zvláštnosťou, netýkajú sa iba Michaela a Adrian. Sú skutočnosťou v prípade mnohých párov, ktorých vzťah sa pohybuje medzi bojom a prímerím. Najobyčajnejšie rozhovory prepukajú do slovnej vojny. „Počujú“ v nich to, čo nebolo povedané. Hovoria to, čo nemienili povedať. Útočia a obviňujú, a potom sa podráždení stiahnu do mlčania. Neodlučujú sa, ale nie sú ani „jedným telom“. (1. Mojžišova 2:24) Takýto vzťah uviazol na mŕtvom bode. Ísť dozadu by znamenalo rozdelenie, ísť dopredu by znamenalo priamo čeliť nezhodám. Aby sa tieto páry vyhli utrpeniu, ktoré by priniesli obe alternatívy, vzdajú sa a držia sa v bezpečnej citovej vzdialenosti od seba.

Takéto páry potrebujú vo svojom manželstve ,získavať obratné vedenie‘. (Príslovia 1:5) Toto vedenie je dostupné v Božom Slove, Biblii. Pavlov Druhý list Timotejovi potvrdzuje, že Biblia je ,užitočná na učenie, na karhanie, na nápravu vecí‘. (2. Timotejovi 3:16) Osvedčuje sa aj pri náprave narušeného komunikovania medzi manželmi, ako uvidíme ďalej.