Krása, ktorá sa nestráca

„KRÁSA sa stráca; krása sa pomíňa,“ poznamenal básnik Walter De la Mare. Rozhodne to platí v prípade nádherných kvetov kaktusu, ktoré sú tu zobrazené. Ich nádhera sa rýchlo stráca.

Kresťanský učeník Jakub napísal: „Bohatý... sa pominie ako kvet rastlinstva. Lebo slnko vychádza so spaľujúcou horúčavou a spôsobuje, že rastlinstvo vädne a jeho kvet opadáva a krása jeho vonkajšieho vzhľadu hynie. Takisto bude bohatý chradnúť na svojich životných cestách.“ — Jakub 1:10, 11.

V tomto neistom svete môže bohatstvo skutočne z jedného dňa na druhý zmiznúť. Okrem toho bohatý človek — tak ako ktokoľvek iný — má ‚krátky život, ako kvet‘. (Jób 14:1, 2) Ježiš rozprával podobenstvo o človeku, ktorý bol veľmi zamestnaný zhromažďovaním bohatstva, aby si mohol zložiť ruky do lona a pohodlne si žiť. Ale práve keď si myslel, že už má všetko, čo potrebuje na pohodlný život, zomrel. Ježiš varoval: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ — Lukáš 12:16–21.

„Bohatý voči Bohu.“ Čo tým Ježiš myslel? Človek, ktorý je bohatý týmto spôsobom, má „poklady v nebi“ — dobré meno u Boha. Takýto poklad sa nemusí nikdy stratiť. (Matúš 6:20; Hebrejom 6:10) Miesto toho, aby bol prirovnaný ku kvetu, ktorý vädne, prirovnáva Biblia takého človeka k stromu, ktorého lístie neusychá. A sme uistení, že „všetko, čo robí, sa podarí“. — Žalm 1:1–3, 6.