Tabak a duchovenstvo

PRED viac ako 115 rokmi lekár John Cowan napísal knihu The Use of Tobacco vs. Purity, Chastity and Sound Health (Používanie tabaku versus čistota, nepoškvrnenosť a dobré zdravie). Vzhľadom na to, čo bolo v nedávnych rokoch zistené o škodlivých účinkoch tabaku, poznámky tohto lekára o používaní tabaku duchovnými boli prezieravé a majú veľký význam pre každého, kto sa dnes snaží slúžiť Bohu. V 4. kapitole, ktorá sa zaoberá mravným účinkom používania tabaku, Dr. Cowan poznamenal:

„Ak používanie tabaku škodí telu — ako to bolo jasne ukázané — musí nevyhnutne škodiť aj v mravnom ohľade; platí totiž fyziologický zákon, že ‚čokoľvek kazí či dráždi telo, kazí aj nervový systém a prostredníctvom neho mozog, a tým aj myseľ‘. Myseľ človeka — jeho myšlienky, jeho vyjadrenia, jeho skutky sú ovplyvnené spôsobom, ako používa či zneužíva svoju telesnú podstatu. Tabak je už v samom svojom názve a v asociáciách, ktoré vyvoláva, nečistý a — bez ohľadu na jeho škodlivosť — ako sa môžu v takej mysli zrodiť alebo vyvinúť čisté, rýdze, spravodlivé, mravné city a skutky. Predstavte si — ak si to vôbec možno predstaviť — že by Kristus, zatiaľ čo žil príkladným životom na zemi — vyučujúc a kážuc čistotu, nepoškvrnenosť, lásku a dobročinnosť — fajčil, šnupal a žul tabak. Neznie už sama taká myšlienka ako svätokrádež? A predsa služobníci — nasledovníci, kazatelia a vykladači jeho zákonov a náuk — znečisťujú svoje telá a poškvrňujú svoje duše nečistým jedovatým tabakom. Môžu takíto ľudia alebo ich nasledovníci viesť život podobný Kristovmu — ušľachtilý, mravný život? Myslím, že nie.

Ak to dokážete, pokúste sa predstaviť si nenásytníka a pijana alebo niekoho, kto používa tabak, v spojitosti so svätosťou srdca. Na takejto predstave je niečo neprirodzené, odporné, odpudzujúce. Tak ako sú skazené telesné chúťky a zmysly človeka, stáva sa nečistým aj vnútorný človek, jeho mravná podstata. Čistý duch nebude, ba nemôže prebývať v nečistom obydlí. Medzi hmotnými a duchovnými vecami existuje prirodzený súlad, takže kvality jedného poukazujú na charakter druhého. Profesor náboženstva a otrok tabaku... Možno uznáva vo všetkej otvorenosti a úprimnosti, že používanie tabaku je škodlivý, mravne zlý zvyk; a predsa vo svojom vnútri možno nachádza impulz, zákon svojich údov, umelo vytvorený, ktorý ho poháňa neukojiteľnou žiadosťou pokračovať v tomto zvyku, a tento umelý zákon môže byť silnejší ako jeho prirodzený rozum spolu so svedomím. Či nie je používanie tabaku jasným porušením jedného z Božích zákonov vštepených do nášho organizmu? A nie je porušenie ktoréhokoľvek z Božích zákonov priestupkom a hriechom? A ak človek zo zvyku porušuje jeden z Božích zákonov, nebude ľahké a prirodzené začať porušovať ďalšie zákony? A napokon, keď niekto vlastným správaním vychvaľuje pred svojimi blížnymi ustavičné prehrešovanie sa proti zákonom svojho bytia, ako môže byť považovaný za mravného učiteľa?“