Prišli napriek nepohodliu a nebezpečenstvu
BOL 2. január 1992. Miesto — Maxixe, provincia Inhambane. Nočné zvuky afrického Mozambiku ostro prerušil hlas rádia. Hlásateľ oznámil: „Jehovovi svedkovia usporadúvajú v našej provincii svoj zjazd ‚Ľud milujúci slobodu‘. Ich cieľom je poučiť ľudí o tom, ako môžu v dnešnom svete nájsť pravú slobodu. Všetkých srdečne pozývajú.“
V tomto odľahlom kúte Afriky sa dialo niečo, na čo sa bude dlho spomínať. Prvý raz sa konal oblastný zjazd Jehovových svedkov a tešilo sa z neho 1 024 osôb. Ešte pred pár rokmi by sa takéto podujatie nemohlo v Mozambiku uskutočniť tak verejne, pretože dielo Jehovových svedkov bolo vtedy zakázané. Chceli by ste sa dozvedieť o obetiach spojených s odvahou kvôli účasti na tomto zjazde?
Tak ako mnoho iných oblastí Afriky, provincia Inhambane je nesmierne krásna. Neďaleko pobrežia križujú more rybárske člny s trojrohými plachtami, podobné arabským plachetniciam. Je tam množstvo kokosových paliem. Ale krajinu obchádza hrozný prízrak: občianska vojna!
Nie je nič neobvyklé, že ľudia, spiaci v chatrčiach z palmových listov, sú v skorých ranných hodinách zobudení tupým dunením ťažkého delostrelectva z neďalekého okolia, keď v noci zúri v buši vojna. Až príliš často trpia práve nevinní miestni obyvatelia. Niekedy vidieť krívajúce deti so zmrzačenými končatinami, alebo aj bez nich. Aj niektorí z Jehovových svedkov majú na tvári a na tele jazvy ako následok brutálností, ktoré vytrpeli.
V týchto podmienkach si zjazd „Ľud milujúci slobodu“ hlboko ocenili všetci, ktorí sa ho zúčastnili. Mnohé skupiny rodín z vidieckych oblastí boli rozhodnuté prísť na zjazd napriek možným nástrahám na ceste. Dostať sa tam nebolo vôbec pohodlné, pretože na prepravu osôb slúžia väčšinou veľké, otvorené nákladné autá. Na jedno nákladné auto sa niekedy natlačí až štyristo cestujúcich. Niekoľko týchto áut sa zoradí do kolóny, ktorá je sprevádzaná vojenskou eskortou.
K rodinám, ktoré cestujúc týmto spôsobom riskovali život, patrila aj Nora s troma dcérami vo veku jeden, tri a šesť rokov. Nora šetrila celé mesiace, aby si mohla dovoliť túto cestu. Neodradila ju ani skutočnosť, že na zjazde nebolo zabezpečené ubytovanie. Nora s rodinou spolu s mnohými ďalšími jednoducho varili, jedli a spali pod holým nebom priamo na mieste, kde sa zjazd konal.
Ani spaľujúca tropická horúčava, po ktorej prišiel prudký lejak, nemohla utlmiť bezmedznú radosť bratov tešiacich sa zo spoločnej duchovnej hostiny. Cítili, že nič nie je pre nich dôležitejšie, než byť na tomto zjazde. Spolu 17 osôb symbolizovalo svoju oddanosť v teplých vodách Indického oceánu. Keď sa krstili, veľký zástup rozradostených divákov bol spontánne podnietený k tomu, aby spevom chválil Jehovu.
Táto skupina ctiteľov skutočne zistila, čo to znamená patriť k ľudu, ktorý miluje božskú slobodu. Hans, delegát z hlavného mesta Maputo, povedal: „Práve sme videli začiatok novej kapitoly v diele Jehovových svedkov v tejto časti Afriky.“