Zvestovatelia Kráľovstva rozprávajú
Dôverovali Jehovovi
JEHOVOVI SVEDKOVIA majú od Jehovu príkaz zvestovať na celom svete dobré posolstvo o Kráľovstve, aby ľudia zo všetkých národov mali príležitosť dozvedieť sa o Božom novom svete. V niektorých krajinách, často na podnet duchovenstva kresťanstva, je naše dielo obmedzené. Práve taká situácia je v istej krajine v Afrike. Ale Jehovovi svedkovia tam robia to, čo kráľ Dávid. Povedal: „V Boha som vložil svoju dôveru. Nebudem sa báť.“ (Žalm 56:11; 56:12, RP) Skúsenosti našich bratov v tejto krajine ukazujú, že dôverujú Jehovovi a pokračujú v jeho dôležitom diele.
Istý svedok, ktorý bol riaditeľom v jednej škole, trval na poslúchaní ‚Boha ako vládcu viac ako ľudí‘ a dával najavo svoju neutralitu voči záležitostiam štátu. (Skutky 5:29) Surovo ho zbili a očakávalo sa, že bude odsúdený ako vlastizradca. Každý si myslel, že bude usmrtený. Tento svedok však dôveroval Jehovovi. Zostal verný a vysvetlil dôvody svojho postoja, ktoré vyplývali z jeho svedomia. A výsledok? Bol oslobodený a vrátil sa do svojho rodného mesta, načo sa mu štátni agenti, ktorí ho zbili, ospravedlnili. Tento verný svedok bol prijatý späť do učiteľského povolania a povýšený do postavenia školského inšpektora!
Koordinátor jednej školy prepustil učiteľa, ktorý bol svedok. O mesiac neskôr prijal tento koordinátor od zvláštneho priekopníka knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji a súhlasil s biblickým štúdiom. Po dokončení 6. kapitoly sa vzdal postavenia koordinátora školy a spolu s manželkou začali navštevovať všetky zhromaždenia Jehovových svedkov. V jedno nedeľné ráno bol ten prepustený učiteľ príjemne prekvapený, keď stretol muža, ktorý ho prepustil, a keď zistil, že je na ceste stať sa duchovným bratom.
Ďalšia skúsenosť z tej istej krajiny názorne ukazuje, ako Jehovovi svedkovia vštepujú úctu k Jehovovým opatreniam a ako pracujú na tom, aby udržali organizáciu čistou. Jeden zvláštny priekopník zvestujúci v izolovanom území zakúsil veľa odporu. Keďže bol z iného kmeňa a oblasti, nepriatelia pravdy ho chceli vykázať z dediny. Náčelník tejto dediny však poukázal na jeho dobré správanie a výborné výsledky jeho služby, a jeho vykázanie nedovolil. Náčelník si všimol, že od príchodu tohto zvláštneho priekopníka si ľudia ctia vládne autority tým, že platia dane a raz týždenne sa zúčastňujú verejných cestných prác. — Rimanom 13:1, 7.
V jednu noc sa potom stalo, že iný svedok bol pristihnutý pri cudzoložstve so ženou, ktorá nebola svedkyňa. Vyvolalo to verejné pohoršenie a zvláštny priekopník bol predvolaný pred náčelníka, ktorý ho s výčitkou napomenul a povedal: „Tvoj brat bol pristihnutý pri cudzoložstve. Vy, Jehovovi svedkovia, nie ste iní ako ostatné náboženstvá.“ Zvláštny priekopník však vysvetlil: „I keď sme nedokonalí, odlišujeme sa od ostatných náboženstiev, pretože neprehliadame konanie tých, ktorí sa dopúšťajú veľkých hriechov.“
Svedok, ktorý scudzoložil, si odpykal vymeraný trest vo väzení a zaplatil pokutu. Okrem toho mu bolo odňaté spoločenstvo ako nekajúcnemu previnilcovi. Tento krok zapôsobil na náčelníka a umlčal tých, ktorí sa vysmievali Jehovovým svedkom. Náčelník poznamenal: „Nehovorte zle o Jehovových svedkoch. Majú pravdu. Ostatné náboženstvá takéto kroky nepodnikajú.“
Verní svedkovia v tejto krajine sa riadia nabádaním Žalmu 37:3: „Dôveruj Jehovovi a konaj dobro; bývaj na zemi a počínaj si s vernosťou.“ Budeme dôverovať Jehovovi tak ako títo kresťania?