Otázky čitateľov
◼ S akým úsilím by mal kresťan odporovať transfúzii krvi, ktorú nariadil alebo schválil súd?
Každá situácia je iná, takže niet pravidla, ktoré by obsiahlo každú. Kresťania sú známi tým, že s úctou ‚splácajú cézarove veci cézarovi‘ a poslúchajú zákony svetskej vlády. Uvedomujú si však, že ich prvoradou povinnosťou je dávať „Božie veci Bohu“ a neporušovať jeho zákon. — Marek 12:17.
List Rimanom 13:1–7 rozoberá vzťah kresťanov k vládnym „nadriadeným vrchnostiam“. Takéto vlády majú právo uvádzať do platnosti zákony alebo vydávať nariadenia, obyčajne na zvýšenie všeobecného blaha obyvateľstva. A vlády ‚nosia meč‘, aby presadili svoje zákony a ‚prejavili hnev nad tým, kto koná zlo podľa ich zákonov‘. Kresťania chcú poslúchať zákony a súdne výnosy, preto sa podriaďujú nadriadeným vrchnostiam, ale táto podriadenosť musí byť relatívna. Ak sa od kresťana žiada, aby sa podrobil niečomu, čo by porušilo Boží vyšší zákon, božský zákon je na prvom mieste; má prednosť.
Niektoré novodobé zákony, ktoré sú v zásade dobré, môžu byť zneužité na oprávnenie vnútiť kresťanovi transfúziu krvi. V tom prípade musia kresťania zaujať rovnaký postoj ako apoštol Peter: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.
Jehova prikázal Izraelčanom: „Len buď pevne rozhodnutý nejesť krv, lebo krv je duša, a nebudeš jesť dušu s mäsom.“ (5. Mojžišova 12:23) Roháčkov preklad hovorí: „Len buď silný, aby si nejedol krvi.“ A Evanjelický preklad podáva tento verš takto: „Len v tom buď pevný, aby si nejedol krv.“ Znie to tak, akoby Boží služobníci mali byť nedbalí či pasívni pri dodržiavaní jeho zákona?
Kresťania boli z vážneho dôvodu pevne odhodlaní poslúchať Boha, aj keby im vláda nariaďovala inak. Profesor Robert L. Wiken napísal: „Kresťania nielen že odmietali [rímsku] vojenskú službu, ale neprijímali verejný úrad ani žiadnu zodpovednosť za správu miest.“ (The Christians as the Romans Saw Them, Kresťania, ako ich videli Rimania) Odmietnutie mohlo znamenať označenie za porušiteľov zákona alebo odsúdenie do rímskej arény.
Aj dnes musia byť kresťania stáli, pevne rozhodnutí neporušiť božský zákon, aj keby ich to priviedlo do určitého nebezpečenstva od ľudských vlád. Najvyšší zákon vesmíru — Boží zákon — vyžaduje, aby sa zdržiavali krvi, tak isto, ako sa im prikazuje, aby sa vyhýbali smilstvu. Biblia nazýva tieto zákazy „nevyhnutnými vecami“. (Skutky 15:19–21, 28, 29) Takýto božský zákon sa nemá brať na ľahkú váhu ako niečo, čo sa má poslúchať, iba ak je to pohodlné alebo to nespôsobuje žiadne problémy. Boží zákon musíme poslúchať!
Vieme teda pochopiť, prečo mladá kresťanka, o ktorej je zmienka na strane 17, povedala súdu, že „považuje transfúziu za napadnutie svojho tela a porovnala ju so znásilnením“. Podrobila by sa nejaká kresťanka, či už mladá alebo stará, pasívne znásilneniu, aj keby existovalo právne povolenie na páchanie smilstva sexuálnym prepadnutím?
Podobne aj 12-ročné dievča, o ktorom bola reč na tej istej strane, nenechalo nikoho na pochybách, že ‚bude bojovať proti akejkoľvek súdom nariadenej transfúzii zo všetkých svojich síl, že bude kričať a zápasiť, a že si vytrhne injekčné zariadenie z ruky, a bude sa pokúšať zničiť krv vo vrecku nad posteľou‘. Bolo pevne rozhodnuté poslúchnuť božský zákon.
Keď zástup chcel urobiť Ježiša kráľom, Ježiš odišiel z tej oblasti. Podobne, ak je pravdepodobné, že hrozí súdom nariadená transfúzia, kresťan sa možno vyhne takémuto porušeniu Božieho zákona tým, že nebude dostupný. (Matúš 10:16; Ján 6:15) Súčasne by mal kresťan múdro hľadať alternatívnu lekársku liečbu, a tak vynakladať skutočné úsilie na zachovanie života a opätovné získanie plného zdravia.
Ak kresťan vynaloží čo možno najenergickejšie úsilie, aby sa vyhol porušeniu Božieho zákona o krvi, vrchnosti ho možno budú považovať za porušiteľa zákona alebo ho budú súdne stíhať. Ak z toho vyplynie trest, kresťan by sa naň mohol pozerať ako na utrpenie pre spravodlivosť. (Porovnaj 1. Petra 2:18–20.) Ale vo väčšine prípadov sa kresťania vyhli transfúziám a pomocou vhodnej lekárskej starostlivosti sa uzdravili, takže nenastali žiadne trvalé právne problémy. A čo je najdôležitejšie, zachovali si rýdzosť voči svojmu božskému Životodarcovi a Sudcovi.