Bolo neskôr, ako si mysleli!
ROK 609 pred n. l. Miesto — Jeruzalem. Hlásateľ — prorok Jeremiáš. Predpovedal zničenie pre svoje milované sväté mesto, Jeruzalem, zničenie, ktoré malo prísť, pretože sa Židia odvrátili od Jehovu a pohrúžili sa do uctievania falošných bohov. Oddávali sa oplzlému uctievaniu sexu na výšinách, obetovali tekuté obete pohanským bohom, uctievali slnko a mesiac a hviezdy, pálili kadidlo Baalovi a obetovali svoje deti Molochovi. — 1. Kráľov 14:23, 24; Jeremiáš 6:15; 7:31; 8:2; 32:29, 34, 35; Ezechiel 8:7–17.
V ich očiach bol Jeremiáš privolávač nešťastia, fanatik, rebel proti všetkému a každému. Jeremiáš ich varoval 38 rokov; 38 rokov sa mu obyvatelia Jeruzalema vysmievali. Až do toho času ľudia odmietali Jehovu hovoriac, že nie je silou, ktorou by sa bolo treba zaoberať. Hovorili: „Jehova neurobí dobré a neurobí zlé,“ a „Jehova opustil krajinu a Jehova nevidí.“ — Sofoniáš 1:12; Ezechiel 9:9.
Proroci Jeremiáš a Ezechiel hlásali zničenie Jeruzalema, ale nič sa nestalo. A tak Izraelčania vylúčili, že by sa v ich dňoch nejaké takéto videnie splnilo, a hovorili: „Dni sa predlžujú a každé videnie pominulo.“ Ale Jehovova odpoveď na to bola: „Priblížili sa dni... Ja, Jehova, totiž vyrieknem to slovo, ktoré vyrieknem, a vykoná sa. Už nebude nijaký odklad, lebo za vašich dní, spurný dom, vyrieknem slovo a istotne ho vykonám.“ — Ezechiel 12:22–25.
V roku 609 pred n. l. nastal čas, aby Jehova splnil svoje slovo. Po tom, čo Jeremiáš takmer štyri desaťročia ohlasoval výstrahu, bolo mesto Jeruzalem obľahnuté babylonskými vojskami. O osemnásť mesiacov neskôr boli múry prelomené, chrám bol spálený a väčšina ľudu bola odvedená do zajatia do Babylonu. Ako bolo predpovedané, mečom, hladom a morom bolo mesto zničené. — 2. Kráľov 25:7–17; 2. Paralipomenon 36:17–20; Jeremiáš 32:36; 52:12–20.
Jeremiáš mal pravdu. Ľud sa mýlil. Bolo neskôr, ako si mysleli! Videnie sa nevzťahovalo na vzdialené roky. Vzťahovalo sa na ich dni.
Nie je to bezvýznamná história. Čo sa stalo Jeruzalemu, bolo prorocké. Bolo to predobrazom niečoho, čo má prísť. Súčasné kresťanstvo prijíma meno Krista a tvrdí, že je v zmluvnom vzťahu s Bohom; kráča však v stopách obyvateľov Jeruzalema za starých čias. Cirkvi kresťanstva väčšinou vyučujú pohanské náuky, sú znečistené sexuálnou nemravnosťou, bojujú za politické programy, podporujú vojny sveta, prijímajú evolúciu a odsúvajú Boha ako stvoriteľa, prižmurujú oči nad obeťou miliónov nikdy nenarodených na oltári pohodlia a spravidla prijímajú ľudské filozofie, tvrdiac, že Biblia je mýtus a legenda.
Ako sa ľud Jeruzalema vysmieval Jeremiášovi, tak sa dnes kresťanstvo vysmieva Jehovovým svedkom. Výstraha svedkov pred prichádzajúcim zničením v Armagedone je odmietaná ako zbytočná. ‚Boh sa nezaujíma o zem,‘ hovorí kresťanstvo. ‚Nech spravuje nebesia, my budeme spravovať zem. A ak Armagedon príde, nebude to počas našej generácie. Už sme o tom počuli. Nenecháme sa na to nachytať!’
Má to byť opakovanie dejín? Má to byť iná doba, keď ľudia zistia, že bolo neskôr, ako si mysleli?