„Diadém a svedectvo“
„POTOM [kňaz Jehojada] vyviedol kráľovho syna a nasadil mu diadém a Svedectvo; a tak ho urobili kráľom a pomazali ho.“ (2. Kráľov 11:12) Takto kniha Kráľov opisuje korunováciu kráľa Joasa. Všimli ste si, že okrem „diadému“ alebo kráľovskej čiapky Jehojada položil na mladého kráľa aj „Svedectvo“? Čo bolo toto „Svedectvo“? A prečo bolo súčasťou slávnosti korunovácie?
Hebrejské slovo tu preložené ako „Svedectvo“ sa zvyčajne vzťahuje na Desať prikázaní alebo na Boží Zákon všeobecne. (2. Mojžišova 31:18; Žalm 78:5, Revidovaný štandardný preklad) V súlade s tým paralelná správa z 2. Paralipomenon 23:11, podľa Jeruzalemskej Biblie (1966), hovorí: „Vtedy Jehojada priviedol kráľovského syna, korunoval ho a položil naňho Zákon.“ No v 2. Kráľov 11:12 ten istý preklad nahrádza „Svedectvo“ anglickým výrazom „armlets“ (slov. „pásky na rukávy“), hoci v hebrejskom texte je v oboch veršoch použité to isté slovo. Prečo?
Významný nemecký komentár k Biblii, známy Herders Bibelkommentar vysvetľuje, že niektorí prekladatelia si nevedia predstaviť, že by kráľ mohol nosiť Zákon na hlave alebo na ramene. Keďže sa 2. Samuelova 1:10, keď je reč o kráľovi Saulovi, zmieňuje o páse na rukáve (alebo náramenníku) spolu s diadémom, ktorý nosil, myslia si, že text v 2. Kráľov 11:12 pôvodne musel znieť „diadém a pásky na rukávy“. Ale to je len špekulácia. Zámena „Svedectva“ s „páskami na rukávy“ predstavuje radikálnu zmenu textu.
Preto sa Nová Jeruzalemská Biblia (1985) vracia k myšlienke Zákona alebo zákonnej zmluvy a prekladá toto miesto frázou „a dal mu odpis zmluvy“. Ale naozaj dal Jehojada Joasovi „Svedectvo“? Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „položil“, môže znamenať aj „dal“. Ale v knihách Kráľov a Paralipomenon sa nachádza iba jeden raz a viaže sa na diadém a Svedectvo. Navyše nasleduje ihneď za hebrejským slovom „na“. Preto správny preklad bude „položil na“. Diadém a Svedectvo boli ‚položené na‘ mladého kráľa Joasa, ako na to poukazuje Preklad nového sveta.
Teda prečo — a ako — najvyšší kňaz „položil“ Svedectvo na mladého kráľa? Pouvažujme o zistení nemeckého učenca Otta Theniusa: „Zákon — kniha, v ktorej sú zapísané mojžišovské nariadenia. Bol symbolicky držaný nad kráľovou hlavou, potom ako bola ozdobená diadémom.“ (Die Bücher der Könige) Podobne sa vyjadril i profesor Ernst Bertheau: „Položenie Zákona [na kráľa] malo symbolický význam, že kráľ je povinný vládnuť v súlade s ním.“ — Die Bücher der Chronik.
Boh prikázal, že keď sa kráľ posadí na trón, má si urobiť odpis Zákona, študovať ho a uplatňovať v celom svojom živote. (5. Mojžišova 17:18–20) Položenie „Svedectva“ na nového kráľa mohlo byť krátke symbolické gesto, znázorňujúce, že aj keď je teraz kráľom, nie je nad Jehovovým Zákonom. Na nešťastie, po smrti najvyššieho kňaza Jehojadu zabudol Joas na túto dôležitú lekciu a postupne opúšťal uctievanie Jehovu, až nakoniec zahynul rukami úkladných vrahov. — 2. Paralipomenon 24:17–25.