Novodobá „jaskyňa lupičov“

PROFESOR antropológie Colin Turnbull popisuje v časopise Natural History svoje skúsenosti, ktoré mal ako turista v Jeruzaleme. Povedal, že „vianočná nálada“, ktorú začal pociťovať, „rýchlo opadla“, keď videl mestské obchody „plné podradného tovaru predávaného za absurdné ceny vianočným kupujúcim (turistom), ktorých akoby stravovalo nutkanie nakupovať.“

Turnbull o svojej „vianočnej nálade“ povedal: „Ešte viac sa vytratila na mieste, o ktorom som si myslel, že by ju malo určite oživiť — pri Božom hrobe.“ (Pozri obrázok hore.) Znechutilo ho správanie turistov, „ktorí zrejme prejavovali úplný nedostatok úcty k posvätným veciam“, pretože sa „tlačili a strkali nekresťanským spôsobom, používali ramená a lakte, aby si vynútili cestu cez úzky vchod k hrobu. Sem-tam vypukla menšia bitka sprevádzaná preklínaním a gestami, čo so svätosťou nemalo nič spoločné.“

Turnbull povedal, že duchovní „neobnovili ovzdušie svätosti, ale skôr rozptýlili akúkoľvek ilúziu svätosti, lebo sami dávali vzor v agresívnom správaní“. Hovoril o „jednej postave podobnej Rasputinovi, odetej v hnedom rúchu s ťažkou kapucou“, ktorá „panovačne odstrkovala bežných turistov preč od vchodu do hrobu vždy vtedy, keď sa zjavila skupina lepšie platiacich turistov so sviečkami (tzv. pútnikov), ktorých viedol ďalší Rasputin.“ Profesor povedal, že výsledkom bolo „nepriateľstvo medzi tými, ktorí neniesli sviečky a tými, ktorí ich niesli a medzi rôznym duchovenstvom, ktoré sa zdalo byť ako nekonečný zástup súperiacich siekt súťažiacich o čas a priestor.“

Spoločník profesora Turnbulla bol niekoľko metrov vzdialený od neho v zadnej časti svätyne, na rukách a na kolenách, napoly ukrytý vo vnútri diery v stene.“ Turnbull rozprával: „Ako som pozoroval, jeho pravá ruka naslepo tápala po dajakých peniazoch vo vrecku, ale jeho druhé rameno zostalo vo vnútri napnuté, akoby ho niekto držal. Keď však dal peniaze do vnútra otvoru, jeho ľavé rameno sa uvoľnilo a môj priateľ sa postavil... V ľavej ruke držal mikroskopicky malý drevený krížik, ktorý bol mokrý na mieste, kde ho predtým pokropil údajne posvätenou vodou mních, ktorý mal k tomu oprávnenie a krčil sa schovaný v malej jaskyni, kde čakal na svoju korisť.“

Ježiš Kristus videl podobné správanie vplyvných ľudí v chráme a povedal im, že z chrámu robia „jaskyňu lupičov“. (Lukáš 19:45, 46) V našich dňoch sa však také „jaskyne lupičov“ neobmedzujú len na Jeruzalem.

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.