Môže si chudobný človek dovoliť byť poctivý?

Amélia mala len 29 dní, keď ju stará mama vzala k lekárovi. Nemohla s ňou ísť matka, lebo bola chorá a zostala s ďalšími štyrmi deťmi doma.

Otec bol preč a hľadal si prácu. Lekár prezrel dieťa. Našiel na ňom známky podvýživy, čo v západnej Afrike nie je ničím neobvyklým. No vážnejšie bolo, že zistil u dieťaťa cellulitis (difúzny zápal spojivového tkaniva). Drobnučká hruď malej Amélie bola zahnisaná v dôsledku ťažkej infekcie.

Keď lekár podával starej mame recept, opýtala sa: „Koľko bude ten liek stáť?“ „Štyri až päť dolárov,“ odpovedal.

Stará mama si vzdychla. Nemala ani dva doláre na zaplatenie vyšetrenia. „Kdeže zoženieme toľko peňazí!“ zvolala.

„Musíte ich niekde zohnať,“ naliehal lekár. „Poproste svojich priateľov a príbuzných. Ak sa infekcia nebude liečiť, rozšíri sa do krvného obehu a dieťa zomrie.“

Améliina rodina potrebné peniaze dajako získala a dieťa žilo do svojho druhého mesiaca. Ale milióny ľudí v rozvojových krajinách si nemôžu požičať peniaze od priateľov alebo príbuzných. A vyhliadky na hospodárske zlepšenie sú bezútešné.

Správa o situácii detí vo svete — 1989 (angl.), ktorú vydal UNICEF (Medzinárodný detský fond pri OSN), vyhlasuje: „Po desaťročiach stáleho hospodárskeho pokroku veľké oblasti sveta upadajú znovu do chudoby.“ V Afrike a Latinskej Amerike klesol priemerný príjem v osemdesiatych rokoch o 10 až 25 percent. A náklady na zdravotníctvo za posledných niekoľko rokov klesli v tridsiatich siedmich najchudobnejších krajinách sveta o 50 percent.

Čo to znamená pre milióny ľudí, ktorí žijú v chudobe? Pre mnohých to, že si nemôžu kúpiť potrebné jedlo alebo lieky. A tak sa stáva, že ich deti, manželskí partneri alebo rodičia bývajú postavení pred zbytočnú stratu života, ak nesiahnu po zdanlivo jedinom možnom spôsobe, ako získať peniaze — a nezačnú kradnúť! Áno, chudoba môže znamenať, že človek musí zápasiť s mučivou morálnou dilemou: Kradnutie, alebo smrť? Klamstvo, alebo hladovanie? Podplácanie, alebo núdza?

V západnej Afrike majú príslovie: „Kde uviažeš kravu, tam bude žrať trávu.“ Inými slovami, ľudia využijú akúkoľvek situáciu na svoje obohatenie. Vysokí úradníci vo všetkých krajinách veľmi často využívajú svoje postavenie na to, aby si vynucovali úplatky, spreneverovali peniaze alebo kradli. ‚Ber si, pokým sa dá,‘ uvažujú. ‚Možno neskôr nebude taká príležitosť.‘ So zhoršovaním ekonomickej situácie rozvojových krajín sa chudobní ľudia čoraz viac utvrdzujú v názore, že poctivosť nie je pre chudobných.

Biblia hovorí: „Nesmieš kradnúť.“ (2. Mojžišova 20:15) Ale ak si chudobný človek nemôže dovoliť byť poctivý, či to nespochybňuje správnosť biblických morálnych zásad? Sú Božie pravidlá nepraktické, necitlivé ku skutočným potrebám ľudí? Skúsenosti tisícov pravých kresťanov z rozvojových krajín dávajú na tieto otázky prekvapivú odpoveď.

[Zvýraznený text na strane 4]

„Kde uviažeš kravu, tam bude žrať trávu”

[Obrázok na strane 4]

Medzi ťažko pracujúcimi ľuďmi v rozvojových krajinách je veľa chudobných.