Najlepšia pomoc v spoznávaní budúcnosti

Od šťastného človeka, ktorý našiel cestu života.

NÁBOŽENSTVO malo v živote našej rodiny dôležitú úlohu. Môj otec bol Žid, a hoci prijal katolicizmus, aby sa mohol oženiť s mojou matkou, mal veľkú úctu k Biblii. Matka pochádzala z rodiny, v ktorej boli hlboko zakorenené katolícke tradície - dve sestry boli mníšky, jeden bratranec bol vysoký cirkevný hodnostár a dvaja synovci tiež boli mnísi.

Môj otec predčasne zomrel cez druhú svetovú vojnu následkom úzkosti, obáv a stálej hrozby, že ho deportujú do koncentračného tábora. Matka hlboko verila náuke o nesmrteľnosti duše, a preto sa začala zúčastňovať na špiritistických schôdzkach, aby sa mohla spojiť s mojím otcom.

Keď som dospela, tradičné náboženstvo stále patrilo k môjmu životu. Zostala som „dobrou katolíčkou“. Ale katolicizmus mi nemohol vysvetliť, čo ma čaká v budúcnosti. Kam som sa mohla obrátiť o pomoc, aby som to zistila?

Tak ako kedysi moja matka, aj ja som sa radila so špiritistickými médiami. Každé stretnutie sa začínalo znamením kríža a modlitbami, a tak som bola presvedčená, že tie zvláštne úkazy, ktorých som bola svedkom, pochádzajú od Boha. Chcela som vtedy niečo robiť, čím by som pomohla iným v utrpení, a preto som sa stala členkou katolíckej spoločnosti, ktorá organizovala cesty do mariánskej svätyne v Lurdoch. Chorí dúfali, že tam budú zázračne uzdravení.

Nikdy som nepočula o Jehovových svedkoch, kým môj manžel nedostal dva časopisy, ktoré sa mi zdali veľmi zaujímavé. Najviac na mňa zapôsobilo, že úvahy v týchto časopisoch boli podložené citátmi z Biblie. Hneď som si uvedomila, že tieto časopisy budú veľmi užitočné na získanie poznania o Božom slove. Písomne som požiadala o predplatné na oba časopisy. Jehovovi svedkovia ma navštívili a začala som študovať Bibliu.

Biblické pravdy, ktoré som spoznávala, vyvolávali vo mne nadšenie a ja som ich hneď ozmnamovala známym. Priateľke, ktorá organizovala náboženské pútnické cesty, som povedala, že skúmam Bibliu s Jehovovými svedkami. Jej reakcia mnou otriasla. Veľmi sa nahnevala a povedala mi o nich také hrozné veci, že som odišla. Potom som musela znášať odpor môjho manžela. (Matúš 10:36) Zo začiatku to bolo ťažké, ale čím viac som uplatňovala to, čo som sa naučila, tým viac sa zlepšoval môj rodinný život. V roku 1977 som sa dala pokrstiť.

Uvedomila som si, že by som nikdy nenašla cestu života, keby Jehovovi svedkovia o mňa neprejavili záujem a neskúsili pomôcť mi, aby som spoznala nádherné biblické pravdy. Pochopila som, že aj ja musím robiť všetko, čo len môžem, aby som pomáhala iným spoznať Jehovu a jeho nádherné predsavzatie do budúcnosti. Ako som to začala robiť? Najlepší spôsob bol ujať sa zvestovateľskej služby celým časom. Nebolo to pre mňa ľahké, lebo som žila v nábožensky rozdelenej rodine. Ale dôverovala som, že ma Jehova podporí a bude ma viesť a hľadala som u neho pomoc. Teraz prežívam najšťastnejšie roky môjho života v pravidelnej priekopníckej službe. Som viac ako hocikedy predtým presvedčená, že „Jehova je dobrý“ a že každý, kto „ho robí svojím útočišťom“, je šťastný. – Žalm 34:8; 34:9, RP.