Zvestovatelia kráľovstva rozprávajú
‚Dobrá správa z ďalekých krajín‘
▪ V ĽADOVOM Grónsku zvestovatelia, ktorí boli na zvestovateľskej ceste, sa stretli s mladým Nórom, ktorý prijal knihu Ako vznikol život? Evolúciou alebo stvorením? Ale neprejavoval veľký záujem. Keď zvestovatelia navštívili toto vzdialené miesto neskôr, povedal im, že tú knihu prečítal niekoľkokrát a že chce ďalšie knihy. Dostal niekoľko kníh a brožúr. Zosmutnel, keď sa dozvedel, že zvestovatelia nebudú môcť prísť celý rok, ale dali mu adresu. O mesiac boli veľmi prekvapení, keď u nich zaklopal na dvere. Rozprával im, že cestou k člnu sa pod jeho snehovým skútrom prepadol ľad, a že sa musel plaviť šesť hodín, aby sa k nim dostal. Chcel ďalšiu literatúru a chcel sa rozprávať o pravde. Večer tam zostal na zhromaždení a rozhodol sa, že bude dochádzať raz za mesiac. Prišiel, keď bol na návšteve krajský dozorca, a veľmi ho to povzbudilo. Vystúpil z cirkvi a teraz v mieste, kde žije, oznamuje dobré posolstvo. Keď je v zime ľad a nemôže sa dostať na zhromaždenie člnom, letí helikoptérou. Jedna cesta ho stojí 150 dolárov.
Koľkí z nás musia vynaložiť toľko úsilia, aby robili pokroky v službe?
▪ Na Madagaskare mnohí ľudia prijímajú dobré posolstvo. Je tam vyše 3 200 zvestovateľov kráľovstva, ale na slávnosti na pamiatku Kristovej smrti sa zúčastnilo 16 205 ľudí. Bratia sa veľmi snažia navštíviť všetkých ľudí na ostrove.
Napríklad 17 z 30 zvestovateľov zboru v Isaonjo sa rozhodlo vydávať svedectvo na jednom veľmi vzdialenom území. Odišli zo svojej dediny pol hodiny po polnoci. Dve hodiny išli po cestičkách na strmých svahoch a cez rozbahnené mokriny. O pol tretej ráno vošli do tropického pralesa. V lese bola tma a niektorí bratia sa potkýnali na skaliskách. Niektorí spadli do hlbočín v skalných dierach. V lese boli pijavice a štípal ich rôzny hmyz. To postihlo väčšinu sestier. Blato siahalo niekedy až po kolená. Všetkých 17 zvestovateľov utrpelo dajaké zranenie, ale nakoniec o pol siedmej vyšli z lesa.
Zvestovať začali ráno o trištvrte na sedem. Väčšina ľudí ich prijala láskavo. Zo začiatku ich neprijala priaznivo manželka protestantského náboženského vodcu. Povedala: „Mám svoje náboženstvo, to mi stačí. Viem všetko, čo hovorí Biblia.“ Keď jej zvestovateľ ukázal Strážnu vežu, žena povýšene odmietla: „Mám veľa iných vecí na čítanie.“ Ale spýtala sa: „Kto ste a odkiaľ ste a kto vás poslal?“ Keď mierne odpovedali a stručne jej porozprávali, aké úsilie museli vynaložiť, aby sa dostali do ich dediny, tá pani prijala Strážnu vežu a povedala: „Ja si ju kúpim. Kto vie, či vás neposlal Boh?“
O pol druhej popoludní sa tých 17 zvestovateľov vydalo na cestu domov. Vzdialenosť prešli za necelé štyri hodiny, pretože bolo ešte svetlo. Boli unavení, ale nič zlé sa im nestalo a tváre im žiarili od radosti. Povedali: „Pre nás sedemnástich zo zboru v Isaonjo to bol nezabudnuteľný deň.“
Božích oddaných služobníkov určite povzbudzuje Boží duch, aby zvestovali dobré posolstvo o kráľovstve „až do najvzdialenejšej časti zeme“ a mnohí priaznivo prijímajú veľké úsilie, ktoré vynakladajú títo svedkovia. — Skutky 1:8.