‚Odpovedať priamo‘

JEŽIŠ sa vo svojej Kázni na vrchu odvolával na ‚Zákon a Prorokov‘. Treťou časťou Hebrejských písiem boli spisy, ku ktorým patrili básnické knihy, napríklad Žalmy a Príslovia. (Matúš 7:12; Lukáš 24:44) Aj tie obsahovali Božiu múdrosť.

Príslovia napríklad vystríhali sudcov starovekého Izraela: „Toho, kto hovorí zlému: ‚Si spravodlivý,‘ budú ľudia preklínať, národnostné skupiny ho odsúdia. Ale pre tých, ktorí ho karhajú, to bude príjemné a príde na nich požehnanie dobrého. Ten, kto odpovedá priamo, bude bozkávať pery.“ — Príslovia 24:24–26.

Ak sa niektorý sudca podvolil nátlaku a prijal úplatok alebo prejavil nepotizmus a vyhlásil zlého za spravodlivého, iní zistili, že nie je spôsobilý zastávať svoje postavenie. Veď aj členovia pohanských ‚národnostných skupín‘, ktorí sa dopočuli o sudcovi, že prestúpil zákon, pozerali sa na to s opovrhnutím. Ale ak sudca smelo pokarhal zlého človeka a na prejednávaný prípad odpovedal priamo, získal si úctu a lásku ľudí. Ľudia mu všeobecne prijali „požehnanie dobrého“. Príslovie ďalej hovorí: „Ten, kto odpovedá priamo, bude bozkávať pery.“

Takýto bozk vyjadroval vzájomnú úctu radcu a tých, ktorí videli, že zlého priamo pokarhal. Mohlo sa stať, že to dobre prijal aj pokarhaný a že prejavil sudcovi náklonnosť. Príslovie 28:23 hovorí: „Kto karhá nejakého človeka, nájde neskoršie viacej priazne ako ten, kto lichotí svojím jazykom.“ Tí, ktorí dnes slúžia ako zboroví starší, musia preto dávať pozor, aby ich priateľstvo alebo rodinné vzťahy nezviedli k tomu, že by použili nesprávny úsudok. Ak starší priamo udelia potrebnú radu, získajú si úctu zboru.